Zo zápasu z Bieleho Kostola na neskorý zber do Pavlíc

29.05.2019 14:30

Tentoraz písal o zápase Hrnčiarovce - Biely Kostol 0:2.

Milí priatelia, sú prvky, ktoré majú dlhý polčas rozpadu, sú rádioaktívne a sú také, čo majú krátky polčas rozpadu a dá sa s nimi žit, aj ked to neni lahké. Taká moja ješitnost, tá sa ropadá tak zhruba do dvoch týždnov a chlapci mi hovoria, že má značku Jb. JéBé. A tak som si odstál další mač proti Bé Ká, teda Bielokostolanom, čomu teda najradšej boli oni, lebo im to výrazne ulahčilo cestu za postupom. Túto sezónu im to hádam už vyjde, lebo už asi 10 rokov vyprevádzajú vyššie vždy niekoho iného. Tak som si zápas užil iba ako divák. Samozrejme prvý gól už v druhej minúte som nezachytil, ale z videa jasne vidieť, ako Sláďo loptu zľava pretlačil cez Marcelinha, následne sa od Milanka opäť odrazila k nemu, našiel na päťke opusteného Ostrihoňa, ktorý nedal Matúškovi šancu. Úvod zápasu teda chytili hostia pevne do rúk a umnou kombinačnou hrou nedávali našim zadákom možnosť vyrovnať stav. Len veľmi ťažko sme loptu dokázali udržať na súperovej polovici, naopak Bielokostolania sa na našej strane cítili ako doma. Bolo to teda dosť traumatizujúce, najmä pre Jeďa, ktorý si konečne zahral proti BK, pretože tam vždy predtým prišlo buď nejaké zranenie, titul, alebo iná vyššia moc. Napriek snahe sme však v prvom dejstve hore nemali dostatočný počet hráčov na prečíslenie, alebo sme nedokázali nájsť to správne momentum, aby sme súpera zaskočili. Naopak boli to práve oni, ktorí hrozili a najväčšie nebezpečenstvo číhalo najmä od ich hrajúceho trénera, ktorý nechcel nechať nič na náhodu a radšej nastúpil od začiatku. Asi v 20.minúte po prieniku Sláďo ešte len opečiatkol žrď našej brány, aby v 29. minúte po dlhom nákope hosťujúceho gólmana loptu skvele telom zakryl pred brániacim Ivušom a vyzval na skórovanie nabehnutého Gažoviča. 29.minúta a 0:2. Súboj o lídra jarnej tabuľky tak vyznieval jednoznačne v prospech White Church Football Club. Pri ďalších šanciach sa blysol aj náš Matúško, na opačnej strane hosťujúcemu gólmanovi výrazne pomáhala skvele pracujúca defenzíva hostí. Do druhého dejstva vybehli naši zverenci s väčším entuziazmom a pomery na trávniku sa opticky vyrovnali, našu najväčšiu šancu nepremenil Danko, keď si zľava zasekol hosťujúceho obrancu, na päťke mu ešte jak na prvního mája mával úplne sám traumatizovaný Jeďo, toho však uvrhol do ešte väčšej depresie a gólom nepotešil ani peknú divácku kulisu, ku ktorej prispela aj početná návšteva hostí. V ďalšom priebehu sa hráči Bieleho Kostola zamerali najmä na kontrolu výsledku, nás popri autovej čiare pozbierali v 70. minúte starí páni a vyhodili nás v Pavliciach, kde sme odohrali duel s miestnym neskorým zberom. V zaujímavom a na góly bohatom stretnutí sme nakoniec zaslúžene triumfovali 5:4, keď domáci v celom priebehu stretnutie doťahovali naše vedenie, za zmienku stojí výstavný gól domáceho hráča na 5:4, ktorý z priameho kopu trafil neskutočný vingel.

A tiež môjho kamaráta Vladka, taký drobček v bráne domácich, že išiel som doklepnúť loptu do siete a jak proti mne vybehol, zlakol som sa, že to svah za domácou bránou sa zosypal. Do konca súťaže nám zostávajú dve kolá, piatu priečku si už udržíme, šancu preto môžu dostať aj mladí, ako ja. Horšie to budú mať Bielokostolania, ale ak im môžem poradiť, mali by myslieť aj na drobné detaily, lebo tie dotvárajú celok. Nie ako minule, ked sme tam hrali a s Jeďom sme boli zranení len povzbudiť a teraz: šenk zavretý, tak sme išli skontrolovať chladničku k nim do zasadačky a prázdna... Ešte, že sa nás potom aspon Palko ujal. Nazdáááár.