Vydal som sa na novú futbalovú dráhu, ale pokračujem v sebapoškodzovaní

19.11.2019 09:48

Milí priatelia, dlhšie sme nepopísmenkovali, niežeby to bolo ako s tým záhorákom čo do 18 rokov nehovoril, potom ho tatko vzal na víno a synak hovorí: "Kyseué". Tatko: "a ty víš ríkat? A proč si byv doteďka cicho? Cos nič neříkau?". "Šak nebyuo o čem!" Bolo aj o čem, najmä minulotýždnový zápas v Modranke bol epický, domáci zvíťazili najtesnejším rozdielom, ale sami športovo uznali, že minimálne na remízu sme siahali. Za zmienku stoja aj Sekerove nožničky, ktoré skoro vytrhli bránku zo základov, ale tiež najmä to, že sme po nešťastnom Milankovom zranení dohrávali desiati a z toho polovica mužstva so sebazaprením. Na posledný zápas sme to teda museli vyskladat, ako sa dalo, od jarnej časti to ale bez podpory nejakej farmalobby neviem, či pôjde, na scéne zo starej gardy ešte zostávajú Rambo, Terminátor, Sedlo a Jeďo a ten zas neví padat, takže sa pokutový kop na skorigovanie výsledku nekonal a prehrali sme doma s Kátlovcami 0:2. A to bolo tak, že natiahnem sa na 5 minút a rovno som to stihol na záverečný hvizd, podstatné však bolo, že som stihol celú Sedlovu štyridsiatku a to sa asi všetci zhodneme, že najlepšie je hrať s ním a nie proti nemu. Párkrát som to zažil, pokaždé už som ho obišiel, úsmev na perách a naraz zisťujem, že Sedlo na opačnej strane rozbieha akciu. Tak kamarát, nech Ti to dlho šlape a všetko najlepšie. A ja na futbalovej penzii som vydal na dráhu, ale teda nie ako Ivet Bartošová, ale okúšam trénerský chlebíček a v priamom prenose sa pred zápasom žiakov Zvončína sebapoškodzujem (pri rozcvičke som si znova vyvrtol koleno), takže potom v zápase to vyzerá jak keby koučoval Quasimodo. Ešteže je tam aj môj trénerský kolega Pagi, tak to trochu vyvažuje. Našťastie však chalani a jedno dievča boli už pred zápasom takí nabudení, že aj keby La Massia prišla, tak by im na spiatočnej ceste vrndžal v hlave Jožko Melen. Od začiatku zápasu sme sa usadili na polovici súpera, ktorý sa na našu stranu dostal prvýkrát tuším v desiatej minúte. Výborne nám zafungovala záloha, najmä stredová trojica David, Niko a Majo, ktorá ofenzívnym napádaním vyzbierala všetky lopty. Čo však bolo ešte lepšie, získanej lopty sa zbrklo nezbavovali, ale posúvali ju ďalej a v šestnástke hostí to doslova horelo. Na prvý gól sme si však museli počkať do 17.minúty. Jakub Gažo do bodky splnil taktický pokyn, že daj gól z druhej šance, čo sa mu tak zapáčilo, že hneď o 5 minút v 23. minúte pridal ďalší ako cez kopirák, keď si samostatnými nájazdmi vychutnal brankára. 23. minúta a 2:0. Zahanbiť sa nedal ani druhý útočník Paťo, ktorý síce tiež prvé dve šance poslal malé domov, ale tretia sadla a nekompromisne v 31. minúte zvýšil na 3:0. O dve minúty mohol zvýšiť na štyri, ale loptu si v samostatnom nájazde posunul trochu viac doprava, kde nabiehal futbalový všadebol Aďo, ktorý výborný výkon korunoval gólom. 33. minúta a 4:0. Polčas. Do druhého dejstva sme šli proti vetru a psychicky sa bolo treba pripraviť na to, že súper môže dať gól a aby sa nedostal na koňa, treba dať dva. Aj tak bolo. Po menšom zaváhaní v obrane Veľkokostolania znížili na 4:1 Randýskom, ako správny kapitán však zareagoval Aďo a výstavným halfvolejom zvýšil na 5:1. Výborný výkon celého mužstva podčiarkla aj lavička. Aj hráči, ktorí naskočili už od desiatej minúty vysokú latku výkonnosti s prehľadom preskakovali. Pochválili sme zálohu, vynikajúco však zahrala aj obrana. Vzadu si to všetko oddirigoval Erik, ktorý sa za odmenu na posledných desať minút dostal dopredu, na jednej strane Maťo dokonale vymazal najlepšieho hráča hostí, na druhej strane sa Sára dokonale zžila s novým postom ľavého obrancu a konštruktívne zakladala naše akcie. Nič na tom nezmenil ani gól Hnilku, ktorý znížil na 5:2 v 45.minúte. Zápas sme mali pevne v rukách a bolo jasné, že víťazstvo už z rúk nepustíme. Naša stredová trojica naďalej kraľovala, Niko rozdával také prihrávky, že mi porád volali z autobusovej dopravy, že či im nejde robiť dispečera. Tri gólové asistencie určite, asi aj štvrtú, neni som si moc istý, tak napíšem radšej 4. Na konečných 6:2 uzavrel po nádhernom uvoľnení Aďa na pravej strane Matúš. Chalan konečne prišiel na futbal aj s hlavou a hneď to bolo vidieť. Lebo niekedy ako by na ihrisko prišlo len telo. Za nedeľný výkon si však gól zaslúžil. Do konca sa už stav nemenil a od náročných divákov si všetci vyslúžili veľkú pochvalu. Tímovým výkonom dokonale potopili súperove ambície aj napriek neúčasti niektorých opôr. Škoda, že nás čaká zimná prestávka. Trochu si však od futbalu odpočinieme, vyvetráme hlavy, v zime kvalitne potrénujeme a na jar to bude síra, blesky. Nazdáááár