Vozo zvyšuje latku Lacovi Borbélymu

10.11.2015 06:44

Tentoraz písal odľahčene o zápase Hrnčiarovce - Majcichov 0:3 (0:3)

Milí priatelia, prvá časť sezóny sa blíži k záveru, a jak spíva Štajo nevím, dze mám íícit, dze ma zeberúú... Aj minule som dostal v jednem šenku dištanc. Ale, aby som zbytočne neodbočil kvôli čomu, pOpíSmenkuJme si (jeden smajlík, dva mimoni a palec hore) o hodovom derby medzi Rapidom Hrnčiarovce nad Parnou a OFK Majcichov. Na úvod trocha nostalgie a možno posledná spoločná fotka, Jany King si nás nastajloval, konečne sme boli aspoň na chvílu kompaktní a potom prišiel samotný duel. Cez týždeň som redigoval Nadin článok, tak to napíšem takto: Nedostatočná saturácia kvalitnými výkonmi smerom k diváckej obci nedokázala ani na hodový zápas resuscitovať našich katatónnych divákov a tých, ktorí prišli, následný nález uvrhol do ešte väčšej depresie. José opäť determinovaný nečakanou neúčasťou Sedla delegovaného do úlohy špílmachra, bol nútený zmeniť celú antikoncepciu, vytvoril obranný perimeter aj s Pištom, Jeďa stiahol na predstopéra a vpredu nechal osamoteného solitéra Kura. Prvé minúty implicitne nedokázali nájsť odpoveď, či koherentné výkony domácich budú pokračovať, alebo miestami zlepšená interakcia prinesie do málonutričnej tabuľky prvé body. Odpoveď priniesla 22. minúta, kedy po našej zlej rozohrávke hostia poslali rýchlu loptu do našej šestnástky, kde sa Milan Štrbo uvoľnil a s trochou šťastia prekonal bezmocného Kuzmiča - 0:1 a Majcichovčania si u nás na strelnici vystrelili prvú ružu. O štyri minúty na to, však Maťo Zaoral zachytil zlú prihrávku Majcichovanov, našprintoval do šestnástky a z ľavého uhla sám pred brankárom hostí namieril vedľa pravej žrde. Veľká škoda, pretože naše paliatívne výkony sú úzko determinované individuálnymi skillmi jednotlivcov, ako je spomenutý Maťo, alebo Rado Van, chýba však medzigeneračná kontinuita. Pätina mužstva sa včera odhlásila u pediatra, zostatok sa začína prihlasovať ku geriatrovi. Len José hľadá psychiatra.

Zápletku zlej detektívky rozuzlil v tretine dejstva Geržo, kedy šofér slečny Dejsi nedokázal vyviezť loptu spoza našej šestnástky, Geržo zvolil len takú razanciu, aby neprekopol aj tréningové ihrisko, ako tomu bývalo, keď hral u nás a s prispením teču skóroval na 0:2. Tvrdý klinec do rakve ukážkovo zabil Anco, potom, čo Jeďo s Vozom vzadu nacvičovali scénku s Pata Mata v 42. minúte - 0:3. Polčas. José sa márne v kabíne usiloval načítať stránku futbalovaforma.sk, eu, aj bodka com, stále mu to vyhadzovalo: Error 4o4, This page can not be found. Slovo si zobral aj slovutný odborník, ktorý presne detekoval, dze nás tlačí pata a to, že nemáme futbalistov, akurát zabudol spomenút, že ani on medzi nich nepatrí. José teda ako sa vraví stavil všetko na jednu kartu, do útoku poslal Jeďa aj Šupinku, čo sa odrazilo aj na hernom prejave. Loptu sme hore dokázali podržať a hneď v prvých minútach druhého dejstva to pred hosťujúcou bránkou vrelo. Indikátory futbalového zvratu blikali naplno, avšak futbalisti Hrnčiaroviec v terminálnom štádiu svojich kariér nedokázali z optického tlaku pretaviť svoje snaženie aspoň do počestného úspechu. Naopak, bol to Anco, ktorý pálil jak Pitralón, na naše šťastie však buď tesne vedľa, alebo do rukavíc pohotového Kuzmiča. Stav sa už nemenil, po zápase sme do hlavy natlačili svinské kolená, aby sme večer na zábave mohli ženám tlačiť kaleráby. Ale už som tuším starý aj na zábavy, však ani raz nezahral Modus ani Františka Krištofa Veselého. A z toho som smutný.

Nazdááár