Viac ako dolnoorešanská bažina je už len súboj s polárnym medveďom

08.03.2019 09:51

Tentoraz písal o interlige v Dolných Orešanoch:

Milí priatelia, asi až príliš sme si zvykli na rovné plochy za každého počasá a na vavrínoch nás možno uspali šecki neskolauodované hriščá od dochtora súdruha Hranola. Sú však aj také obce, dze hentakých nikajdérov nepotrebujú, alebo nemali starostu v tom správném straníckém tričku. Fotbal sa hrá za každého počasá a na ploche, že šak je pre šeckých rovnaká. Nahal som sa natáhnut na Dolnoorešiansku interligu a né, že Vám povím, ale som to aj vyfocil, cestovné kancelárie by to mohli ponúkat jak zážitkový zájazd, lebo vác od teho bude možno už len súboj s polárnym medvedom. Normálne, že chlapi v blate, upútavka jak do gay baru. Postavil som sa do brány, celých 15 centimetrov snahu sa roztopilo, ušlapalo a zmíšalo s hlinu, naščascí né s tým Lojzom. Šadze okolo bažina, já na pevném, takých néčo 40x 40, potom jak sa blato prelálo na opačnú stranu pozerám, že šak stojím tuším na traktore. A veru, tak vám povím, neni lahšej veci, než zapadnút v Dolných Orešanoch. Asi na takýchto hriščách sme začínali.Fotbal sa dá hrát za skoro každých podmínek. Či prší, snaží, na škváre, betóne, blate. Treba to šak aj odkontroluvat, cum bajšpíl my Adama sme napríklad stáhli, po tom čo zapadal pomaly až po plecá. Ale to bolo spósobené asi tým, že jeho telíčko už inklinovalo skór k horizontálnej polohe. Keby nám tam zapadol, tak by ho našli nevím po kolkých tisícoch rokov jak Oziho v Alpách. Vedci by ho podrobili analýze a ziscili by, že sme sa živili iba tekutou stravou získanou fermentáciou chmelu a pálením krumpél a nosili sme divné topánky ze štupláma, asi do hór, aby sa nám nešmýkalo. A že jak sme nakonec hráli, nebolo až také dóležité, ale prehráli sme 4:2. Domáci sa dvoma gólma ujali vedenia, lobdu pretlačili až do našej šestky, néčo také jak klučky spravit bolo nemožné, stejne tak jak zabrzdit, alebo sa otočit v rýchlosci a spoza kopečkov mi ju dva razy puscili okolo uší. Potom im to stejne jak aj nám lítalo širinu marinu, odvaja brankári na každej strane dostávali pravidelné blatové spŕšky a nékdze som aj čítal, že je zdravé žrat blato, ale nevím, či sa to týkalo aj teho orešanského, ale teda najedol som sa do sýtosci. Potom sme už len nezavreli zadné vrátka, zase trafili na 3:0, do polčasu sme ešče znížili na 3:1 a potom, ked som sa vybral podporit ofenzívu, tak úplne do prázdnej brány zvýšili na 4:1 a Erik mal už len dva ciele. Dat gól a nezdrbat sa do blata. Splnil sa mu jeden. Dal gól.A jak som spomenul, že je lahko zapadnút v Orešanoch, tak sme sa ale tri hodziny nevedzeli odtál vyhrabat, tak som aspon domácich organizátorov trochu vyspovedal a čo to nafocil. Tak len v rýchlosci krátke fakty. Hrá sa klasicky na malom hrišči na hádzanárske bránky, 4+ 1, 2 x 25 minút. Začali v osemdesátém pátém a po tolkých rokoch im asi bolo aj lúto to nechat tak. Doteraz spolu sútažilo 54 mužstiev, najaktívnejším družstvom je v tomto smere Armáda spásy, ktorá bojuje od 89-teho, kde hráva aj najdlhšie aktívny Rudolf Holekši. Podla dostupných pramenov neboli však žádné straty na životoch zaznamenané, iba sa sem tam stracili nejakí chlapi po futbale. Od pár hodzín, do pár dní. Nazdáááár.