V príprave šokujeme počtami

08.03.2019 09:53

Milí priatelia, dlhšie sme si NePOsmínQekoVaLi, ale to bolo spôsobené tým, že je zimná príprava. A sranda prejde každého po desiatom kilometri behu. Nebolo času. Dvojfázové tréningy. Boj o zostavu a tak. Situácia sa nám trochu zvrtla. Čo sme mali problém, nájsť sa jedenásti na zápas, chodí nás dvadsať. Nikdy nevieš, kto ťa vytlačí zo zostavy. Keby si mal dávať pozor, že nejaký mladý, ale napríklad taký Lubeno Masár v osemdesiatej deviatej minúte po šprinte cez pol ihriska skóruje a presvedčí, že s ním treba rátať. A to má len 47. To bolo dva týždne dozadu. Potom sme si dovolili, že dva zápasy za víkend. V sobotu sme privítali Nitrianske Hrnčiarovce a nadviazali tak tradíciu pravidelných stretnutí, a v nedeľu sme hrali s Peckovcami. Či jak sa volajú. A to bol teda iný mančaft, keď si dovolili Falošného Voza nechať na lavičke. Ale možno sa trápi, je taký schudnutý a príliš rýchly, tak ho Marcelinho od ľútosti dal dole v šestnástke, lebo už obranci začínali dostávať z neho prievan do uší.

Abych to skrátil, prvý zápas sme vyhrali 4:2, druhý s Peckovcami prehrali 4:3 a mohla byť aj remízka, ale minútu pred koncom sa menila realita ako v Matrixe a meter pred bránou mi po Pílkovej prihrávke posunuli súperovu bránku 10 metrov doľava. V pondelok to teda u hrnčiarovanských futbalistov vyzeralo jak u Fantozziov po Pinerolá. V utorok sme už dokázali prejsť bez pomoci 20 metrov. Po štyroch. V stredu dokonca niektorí zdatnejší jedinci že vraj cikali postojačky. A už sa dostávam k ščúleku. To je tak krásny a vysvetlujúci výraz, normálne že ekvivalent po piči.

Ščúleky tento víkend sme hrali protiva Smrdákom. Ten náš tréner má konexie všade. A začínam mať problém, pretože ščúleky je už v mužstve veľa Marcelov. Kanky je Marcelinho, ten nebol, ale vraj už dokázal prejsť do kuchyne po dvoch, teraz od sezóny začal Marcel Junior, dobre, to by sme mali a pribudol ďalší- Marcel Střelec. Niečo vymyslíme, ale ako premostenie dobré, v dvadsiatej minúte im sestřelil útočníka, penalta a 1:0. Inak tam zvádzal dobré súboje a až na ten herný a tréningový deficit fajn. Ako sa hovorí, je sa kam posunúť. Z našej strany, Lusky ešte kým vládal, mal dve pekné šance, Há Robértovi sme nezobrali olovenú vestu, tak tam v útoku lítal jak šarkan, stopérovi vypichol loptu a sám proti brankárovi vydrancoval naše lesy. Na tom kopci za bránou normálne, že kalamita. Až musel prísť rozum. Sedlo v strede vybojoval, posunul na Pílku, ten vysunul Hilca, ktorý našiel Opilca, špicák k tyči a že chalani, "takto sa to robí" - 1:1. Tri sekundy pred koncom polčasu. Jak v akčnom filme.

Ak sme prvý polčas nehrali moc dobre, tak ten druhý sme povýšili na level Združenia zrakovo a motoricky znevýhodnených, naša tretia prihrávka automaticky smerovala na kopačky súpera, z čoho sme aj inkasovali na 1:2. Ale, čo vám tu budem písať, je to jednoduché, ako bicyklovanie, raz, keď to vieš, to nezabudneš. Há Roberto našiel na jedenástke Pílku, ten mi konečne dal loptu do päťky, ktorá sa už skoro nehýbala, napriahol som k šupovici, ale lízol som ju len nártom, dokonalé klamanie telom a 2:2. O minútu na to opäť Pílka vytancoval stred súpera, poslal časovanú prihrávku na skromného autora príspevku, ľavou som poslal loptu agilnému Há Róbertovi, toho však predbehol jeho obranca a loptu upratal k pravej tyči. 3:2. Aj tak však Róbertovi smerovala na pravú, ktorá hoci je jeho silnejšia noha, zvykne ho zradiť v rozhodujúcich chvíľach a preto päť minút pred koncom Pílka rozbehol v strede akciu, posunul mi loptu, obrana kopírovala jeho pohyb, na pravo sa ukázal spomenutý Há Róberto, lopta ideálne na pravačku k tyči, ale ako sa hovorí, on nie je neskajší, zasekol si obrancu aj brankára a ľavačkou pohodlne zasunul. Okolo neho normálne namerali mínus dvadsať, taký chladnokrvný bol - 4:2. Tak sme teda trénerkovi mimo predvedenej hry dali aspoň nejaký darček. On uhral remízu 5:5. teda 55. Všetko najlepšie! A potom konečne vypukla sobota. Nazdáááár