V Dolných Orešanoch horela tráva, ustáli sme to

24.04.2018 10:38

Tentoraz písal o zápase Dolné Orešany - Hrnčiarovce 1:3

Milí priatelia, čiarka mi skočila pred a, ale to robev Ondrík celý zápas, predskočil pred každého, čo by sa i len náznakom pokúsev našu bránku ohrozevať. Po 4 rokoch tam trávu spásev. Nečakala nás prechádzka rúžovým asadom, tak to chalam vzor hamba, či Karham trochu odlahčil, že to bude hriščo, čo vodu nevidelo presne tie 4 roky, polievajú ho ešte s lanským snahom. Ťažký súper, dobre stavaný, pekne si to na nás nachystali, tráva nám vyrastala medzi štuplámi, išli do nás, kým sme sa privykli. Dlhá lopta za obranu, teda za mna, to sa lahko uteká, keď nemáš plúca jak eidam, kapokanonier domácich obišiel v desiatej minúte aj nášho brankára, ale Dudko išiel sťa kopov, padli od únavy obaja, na našu smolu bol v čistej šanci domáci útočník, a síce s nevôľou, museli sme prijať ťažký verklík. K lopte sa postavil sám strelec, ale vo vysokej tráve pokutový kop minul našu žrd. Ozaj, že sme horeli, lebo lopty nám do šestnástky lietali širinu marinu, ta ale tam Dudko s Marcelinhom, nebolo o čem.

22. minúta, vzhľadom na búrlivé prostredie sudí pískol milimetrový ofsajd domácich. Loptu sme zozadu vykopli tak ďaleko, čo to dalo, tá sa vrátila od Ondríka k Jeďovi, v dvadsiatich metroch si ju sekol na pravú, a z ničoho zabil pavúka v pravom vingli domácej brány. Hrnčiarovský Ravanelli 0:1.

22.minúta. Toto sú také drobné nuansy, že ako blízko, alebo ako ďaleko si od úspechu. V zimnej prestávke, sme dávali na Hranolovom, tuším ešte stále neskolaudovanom hrišči priateláky, chalan mal z dvoch metrov problém trafit. Mám na mysli toho šedivého sympaťáka. Domáci, už aj tak vo vysokých obrátkach zapli R, ako raketu. Skúšali to strelami z diaľky, väčšinou im to brzdilo vlastné zarastené hriščo, v horšom prípade zaskočili Marcelinho s Dudkom. Iba raz nám nevyšlo, Dolnoorešanci rýchlo nacentrovali, sprava sme lopptu neodje... kopli preč, dvaja obranci aj s brankárom sme sa zrazili a lahli na kopu. 34.minúta 1:1. Veľmi desivé. Teraz nás reku zežerú. Hory majú oči 5. Ale už to vidím, s túto partiu sa nebojím íst nékam na výlet. Polčasový výsledek sme si ustrážili. Dudko si po kopancoch síce necítil pravačku, potom tréner zistil, že mu odumrela ešte v dosraste. Kámo, Ty to budeš muset rozbehat. Čo dám na predstopéra Voza??? Celá lavá strana dolnoorešanského stadióna del luz, okupovaná Hrnčiarovanmi si trela plešiny, že radšej nás uvarte ve vrelej vode jak rakov. Domáci nás do polčasu nezlomili. V druhom dejstve sme pustili z reťaze Pecka. Rád by som povedal jeho meno, ale on chodí zahalený aj na tréning. V piatok nás na malé trikrát povodil a na detskú bránu skóroval. Cez polčas tréner hovorí, málo ho využívame, dávajte mu za obranu, on si v tem plnem behu, nájde tú lobdu ve vysokej tráve.

A kým šecki oči na Jeďa, Pecivál naštartoval velké turbo, vzadu sme zabojovali, Lusky posunul Jeďovi, ten si vydýchol, že nemusí sám zašprintovat do velkého vápna a skórovat, posunul na najkrajšie meno na svete, pred ním ešte stopér, ale No stop jak rýchlik v Cíferi, nezastavuje a s lavačkou to trafil. 51. minúta, a nechcem sa chválit, ale nebol som to ja. 1:2. Domáci sa samozrejme nechceli s nepriaznivým stavom zmieriť, pritlačili nás, všetky štandardky však spoľavlivo odvracali velké hlavy. Dudko, Marcelinho, Milanko. V najhoršom zasiahol Matúš. V 65. minúte reflexívne vytiahol gólovú hlavičku na roh. V 69. minúte sa peknou strelou k tyči pokúsil zablatiť loptu domáci záložník, DJ Riha si diskotéku pokazit nenechal.

Potom to prišlo. Najkrajšia akcia zápasu. Velmi silný tlak domácich, obrana naša neodkopla len tak nédze do preč, prihrávka na Paťa, Paťkoló posunul na Pecka, po súboji, čo rozhoduje o osudoch národov, sa rútil sám na bránu domácich, zo strany už len záložný stopér, nabiehal si Jeďo, brankár domácich otvoril polovicu brány, náš čávo si loptu skrotil, normálne, že malý princ, počkal na (Š)Jeďa, ale tak tam pred bránu skočila...

Prihrávečka jak víno, ako v akčnom filme 0,29 stotín sekundy, než nášmu pokladu na striebornej hlave vypli receptory. Pán Jeďo to vymaluval.

1:3. 71.minúta. Cocotsky skočila, reku tá ide... Ale nešla mimo. V závere, vrhli domáci všetky sily do útoku, rezultovali však z toho len priame kopy. Marcelinho, Dudko, Mirko Bé, nastúpil Roberto, odvracali sme požiare, všetko ale do nebezpečných protiútokov, parádne v strede na prvýkrát Mirec s Ondríkom, troška nás to stál osíl, kým sme ich reštartovali. Hral sa futbal. Hore, dole. Dolnoorešanci hru otvorili, tú pravú polovicu už nebude treba kosit cez týden, tá tam horela, naopak, po domácich odrazených loptách sme sa do šancí dostávali my. Ako sa hovorí, najlepšia obrana je útok, šance sa prelievali zo strany na stranu, dve čisté trestuhodne poslali hlavou domáci do rodinného vinosadu vedľa brány, na opačnej strane Jeďo obalovačkou minul tesne lavú žrď a v 87. minúte Róbert Hruška takmer nachytal domáceho brankára na hruškách, ktorý len tesne končekmi prstov vytlačil na roh. To už sme vedeli, že je dobre. V strede pola dvaja vlčáci, tam neexistoval prehratý súboj, v duchu hesla, že móžeš ma obíst, ale sa ma nezbavíš. Mirko a Ondrík. Já by som prociva nim ani človeče nehral. Bol to boj, ale práve tým, že férový, sudí nemusel sahat do vačku, v podstate najlepší výkon rozhodcu je, keď to vyzerá, akoby tam ani nebol. Druhý polčas to rozhodcovská dvojka splnila do bodky.

Divákom sa asi súboj páčil, hoci s nepriaznivým výsledkom, nebolo počuť ani o vypredancoch zajednaných, chobotoch pojednaných, ani o tyčiach skúrených. 1:3. O týždeň v sobotu najlepší štartér pred výjazdom Trnavy k múru nárekov, hráme doma so Suchou, beriem za každý gól, čo strelím, každému fanúšikovi po pive. Berem celých šest bodov, a čo sa po nasledujúcom víkende udeje, sa nestalo, lebo si to nebudem pamatat.

Nazdáááááár.