Trénerko to tušil, v týždni sa s nami rozlúčil

02.11.2017 07:34

Tentoraz písal o zápase Hrnčiarovce - Kátlovce 0:4 (0:3)

Milí priatelia, 13.kolo Swan ligy nám opäť nebolo priaznivo naklonené. Swan znamená labuť a po takýchto výkonoch, aby to nebola naša labutia pieseň v tejto súťaži. Internety doobeda hlásili silný vietor, hitparádu originality predpovede počasia vyhral status: Fúka. Gratulujeme a prvú cenu pobyt na očnej klinike Stevieho Wondera získava... Meno neuvádzam, aby ste mu nezávideli. A takto, pred nama hrali žiaci a prípravka a ked už ich neodfúklo, museli sme nastúpiť aj my. Dokonca aj 3:2 vyhrali. Aspoň niekto robí v Hrnčiarovciach radosť. A hrali sme bez tabule, lebo ako ju náš nový hospodár niesol, veter sa s ním zahral na šarkana a to teda ako neni žiadny slabý chlap, prvýkrát ho nepustilo dálej než po tréningové, ale akože, ked ho s nú zafúklo do Linča, tak že on to móže víme čo. Takto sme aspon nemali na očoch tú bídu, lebo druhá minúta, center do našej šestnástky, obrana aj s Palim Odviate vetrom, tak tam Beňo strčil hlavu a neštestí bylo na světe. 2. minúta 0:1. Teraz, keď sa všetci pozrú na konečný stav, povedia si, há lívanci, zas to bolo na jednu bránu, pravda je však taká, že vo viacerých častiach hry, sme herne dominovali. 

Dokonca sme si proti vetru dokázali vypracovať aj šance a toto musím spomenúť, ako som si ale v desiatej minúte narazil zprava s Dudkom a hosťujúci gólman reflexívne vyrazil na roh, alebo ako sa tam viackrát Kuro motal, len to štrikované bolo zakliate. Nedáš dostaneš, Andrej Kobetič napriahol z 20 metrov a loptu sme vyťahovali po druhýkrát. 16. minúta 0:2. Trikrát boli hostia v našej šestnástke, úžasné na psychiku toto. Ťažko povedať, v čom to bolo, že sme žiadnu zo šancí nedokázali využiť, či to bolo kvôli tým tehlám, čo sme si dali do štucní, aby nás neodfúklo, alebo to je jednoducho už v hlavách. Hostia si preto komfortný náskok strážili, mohli dokonca aj zvýšiť v 40. minúte, proti bol však náš Palino, keď vychytal hosťujúceho útočníka v samostatnom zájazde. Čo však nevyšlo Kátlovčanom v 40. minúte, vynahradili si v 44. Opäť fúkaný center minul našu pravú starnu a do odkrytej brány zasunul Mačica. 0:3. Gól do šatne, aby nám lúto nebolo. V šatni ďalšia nepríjemná správa, zo zdravotných dôvodov musel odstúpiť pilier obrany Marcelinho. Spolu s Ivušom vzadu zniesla ich hra aj prísnejšie kritériá, škoda, že sme im ako mužstvo viac nepomohli. Do druhého polčasu s vetrom opreteky sme chceli s nepriaznivým stavom niečo urobiť a aj nám to vyšlo. 0:4. Mačica sa zľava dostal v šetnástke k lopte a umietnenou strelou nám spôsobil inú radosť, spôsobil nám smútok, ako hovorí istý nonšalantný bonviván a seladón. (By José, všetky práva vyhradené) 50. minúta a stolička. Opäť sme platonicky dobýjali súperovu bránu, ale keby Kátlovce za tohto stavu už sedeli v autobuse na ceste medzi Špačincami a Dubovým, gól by sme nestrelili. V 55. minúte v čistej šanci Paťkoló trafil meter od odkrytej brány žrď, neúspešných bolo aj niekoľko sľubných Sedlových a Jeďových pokusov. Ja som sa ešte snažil dať s loptou šprint po pravej strane, ale dobehol ku mne taký mladý chalan, že nechajte tak ujo, ja vám s tú loptu pomôžem a odstavil ma do autu. Samozrejme, že po takom vypätí síl sa dozadu vrátiť nedá, ako hovoril António, "já nie defensor, ja attacker, to nie dobre ja dozadu". A trénerko, ako keby to tušil, tak sa s nami cez týždeň rozlúčil, asi nie sme v tomto nejaká extra výnimka, ale trénovať piatich hráčov moc veľký zmysel nedáva, zvlášť ak ide o odborníka na slovo vzatého. Preto mu aj touto cestou ďakujeme, že nás aj napriek všetkým okolnostiam niečo naučil a mal s nami trpezlivosť, ale ak by ste sa s ním niekedy bavili, nehovorte pred ním Vozo, tej traumy sa tak skoro nezbaví. Nazdááár.