Takýto pohľad na tabuľku sme dlho nemali

21.09.2016 07:30

Tentoraz písal o zápase Hrnčiarovce - Dolné Orešany 1:0 (1:0) 

Milí priatelia a hlavne zamestnávatelia! Hrnčiarovanom začína pracovný týždeň až okolo stredy, bo aby sme sa po siedmom kole usadili na 12. priečke, ten pocit sme už hodne dlho nezažívali. Kolova tehoto času sme sa po dva roky na spodku tabuľky hecovali na prvé body. Ale! Tréneris v tom mali jasno. Cez týždeň a najmä po Bohuniciach si povedali, že skúsia to s tými starými ujovcami, pretože slabšie povahy by odradil buď pohľad na registračky, alebo štýl ktorým sa doplazíme na zraz. Prípadne nahlásime absenciu spôsobenú neabstinenciou. Dolné Orešany. V príprave nás doma vyklepali 1:4, preto opatrnosti nie je nikdy nazbyt, ale zároveň nám ukázali, že sú hrateľní. Prvé minúty sa obe strany zoznamovali s loptou, nikto nechcel narušiť ceremoniál a tak sa ani nejak extra nenapádalo, ani neútočilo, keby sme hrali za prípravku, aj by nás pochválili. Hrať sa teda začalo až od 15. minúty. Ponajprva pohrozili Dolnoorešanci, keď sprava prepasírovali loptu za obranu a útočník hostí trafil do Sita. Pala. Já, ked som ešte v minulom tisícročí hrával útočníka, nikdy som nemal rád hentakých brankárov. Ideš do prázdnej brány prakticky a zrazu ci néčo široké s velkými chápadlami uteká oproci. Veru neraz mi cvrklo a raz som sa aj... Nééé, raz som aj skóroval. Potom vyšlo najavo, že ten čo mi utekal oproci, bežal na autobus. Preto mával. A tak neviem, aké vnútorné pochody mal hosťujúci útočník, ale neskóroval. Na zápase bol pozrieť aj José, ktorý má nemalú zásluhu na tom, že sa futbal, alebo jeho ekvivalent v našom ponímaní v Hrnčiarovciach udržal. Videl tak pomaly narastajúci tlak, kedy Andy miesto prihrávky na osamoteného Kura zvolil Najmara, tak mu šicke, čo mali ešte trochu miesta v lavej plúcnej komore vľúdnym hlasom vysvetlili, ako to mal spraviť. Dohovor padol na úrodnú pôdu, pretože o pár minút na to našiel časovanou prihrávkou nabiehajúceho Kura, ktorý konečne nešpekuloval z uhla a vystrelil, lebo už by obohrával zábradlí a kamióny - 1:0. O tri minúty sme dvíhali ruky nad hlavu opäť, keď sa Sedlo vrútil do šestnástky a lavačkou mieril k protiľahlej tyči, ale brankáris hostí mu gólovicu vyrazil na roh. Ja som to videl iba cez také modré kruhy, lebo dve minúty predtým som ale 15 metri zašprintoval. Tak ale chvalabohu, záloha nám fungovala. Neboli sme Váhostav, aby sme si zaplatili, že môžeme robiť. V strede Danielito, Sedlo, toho má ten tréner rád, preto nanho najvác nakladá, ale extratriedu konečne ukázal Maťo. Futbalovosť nechal rozkvitnúť do krásy zbiehaním si pre lopty do stredu hrišča, výmenou miesta, jednoducho vymenil možno trochu topornejší prejav zľava z hore dole po čáre za variabilitu a kreativitu v strede, radosť pozerať, Ladislav v Bordeli by si to pred spaním púšťal. A pritom mu to len trénerko kázali. Cez prestávku zaslúžená pochvala, jednogólový náskok však býva zradný, Dolnoorešanci nám hrozili síce sporadicky, okrem jedinej strely, ktorú Palo bravúrne kryl sa k ničomu vážnejšiemu nedostali, ale hrať s Vozom vzadu je vždy lotéria. Rozumieme si. Zápasu výrazne napomohla lavička. Prakticky v ktorejkoľvek minúte mohli trénerko vymeniť hocikoho z každej formácie, pekne sa to ukázalo, keď Dudko vystriedal Milanka, Hlava Muňa, Šurinka Andyho, výkon neklesol a neinkasovali sme v posledných desiatich minútach, ako tomu bolo v predchádzajúcich zápasoch. V podstate keby sme dali tie tri góle, čo sme mali na ne šance, Danielito, malý Andy tutovicu, alebo Kuro čo sa na šestnástke obtočil cez obrancu, že Marcel M. by si vyleštil. Povestný päťhaliernik.

Vyzval do tanca štvoricu Orešancov, ten štvrtý mu na chrapúna loptu vypichol, traja si ale ten lets dens užili. Nedali sme, ale našťastie sme neinkasovali, v napätí sme potom čekovali ostatné výsledky a nebývalé vysoké tabuľkové umiestnenie. Bratmmm, že dvanásty, chápeš? Tí, čo tabuľky pozerajú sporadicky, sa teraz určite pýtajú, že a čo tie Hrnčiarovce sa už odhlásili, však ich neviem nájsť v tabuľke? A my tam pekne schovaní medzi. Tri roky už tomtom tu nebolo. Dve pochvaly patria aj rozhodcom. Prvá, že prišli. Traja. To už ani tak často nebýva. Napríklad v Bohuniciach to musel hlavný odpískať sám. Druhá, že s prehľadom. Zápas bez kariet a napriek rizikovému skóre to Špako s mladými asistentmi ukočírovali. Nazdáááááár.