Silný vietor a nepotrestaný drn podporujú konšpiračné myšlienky

13.04.2015 14:40

Tentoraz písal odľahčene o sobotnom zápase Dvorníky - Hrnčiarovce 0:0

 

Milí priatelia,

 

a tak tu máme jeden z ďalších trapných pondelkov, tak si ho spríjemnime kultúrou písaného slova. Hosťujúci Hrnčiarovani po tom, ako preplávali rozvodnený Váh, vybehli na kopec a zbehli do Dvorníkov, si opäť obliekli najkrajšie dresy v súťaži, pekne ich zapravili do trének s chuťou vydolovať prvé víťazstvo. Ajhľa. Nikdze indze nebol veter. Len v Dvorníkoch na hrišči. Zaujímavé, že na našu bránku. Nechcem konšpirovať, ale je to mimoriadne zaujímavé. No a tak sme sa na domácu polovicu dostávali len sporadicky, zakiaľ nás Dvorníčania mydlili hlava nehlava a len vďaka obetavému výkonu chlapcov a Kuzmičovi, ktorý chytil tri tutovice sme do kabín odchádzali bez banánu (za to "mydlili hlava nehlava" mám u Vůjteka pivo). Čiernou škvrnou bolo zranenie Janka Nejmarka, keď ho pri dopade v súboji škaredo zoťal drn trávy. Sudí opäť spomenutý drn ani nenapomenul, aj keď reglementy hovoria jasne. Poorať a vyvalcovať. Takisto mu nebol divný ani ten veter.

Do druhého poločasu sme mali ísť s vetrom v chrbte my, ale domáci asi vypli ventilátory, takže ako hovorí kamarát Ľudevít, jemný vánok sa už len jemne s vrcholkami stromov ihral. Asponže, ako sa hovorí, proti vetru sa... nemá, po vetre je to bezpečnejšie, začali sme sa osmelovať aj my. Okrem dobrej obrannej práce ukázal zopár skvelých ťahov aj novoprišelec Erikson, ktorý na to, že x rokov nehrával, sa veľmi dobre etabloval. Neviem, čo to znamená, ale pekne to zneje. Chalan je mladý, má potenciál rastu. Má len 38. Okrem neho však príkladne bojovali obe strany obrany Milanko aj s Marčelom, v strede tradične bojovný výkon podal Rado Van, ktorý aj mohol ďalekonosnou bombou skórovať. Už keď si začali domáci hovoriť, že však hentí raz vystrelia na bránku a vyhrajú, začali sme tomu veriť aj my. Najbližšie sme k tomu boli, keď Jeďo po Kuzmičovom výkope v 83. naservítkoval Paťkovi na päťku tutovicu, ktorú však trestuhodne nepremenil. V Hokejke som ho hneď skasíroval... Nezaostávali však ani domáci, ktorý sa nám tlačili do šestnástky, jak keby im patrila a len vďaka obetavej práci kolektívu BSP, Kuzmičovi a Lubovmu chrbtu, keď už prudká strela v 85. minúte mierila do našej opustenej svätyne, sme neinkasovali. Najkrajší futbal sa hral posledných 10 minút, kedy sa hra prelievala zo strany na stranu. V 87. minúte domáci v snahe skórovať pozabudli na zadné vrátka, k lopte sa dostal Jeďo a pri prečíslení 3 na 1 volil klučku, obišiel obrancu a sám pred brankárom zistil, že si zabudol lobdu. Nechcem sa chváliť, ale tých 10 minút som bol na konci aj ja. Niežeby som k tomu nejak prispel, ale výnimočne som to nedodrbal. To len aby sa vedelo. No a tak.

Plichta 0:0 a stretol som v Hokejke Jeďove kámošky a pýtajú sa: "Ako ste hrali?" Ja že: "0:0". Prvá: "A polčas?" Ja že: "Počkaj porozmýšlam ... 0:0!" a druhá, že " A koľko dal Jeďo gólov?" Ale to už srandujem, so mnou sa baby nebavia.

Nazdáááár.