Rozlúčkový zápas Petra Vozára a zhorknuté Nemove narodeniny

17.10.2017 08:29

Milí priatelia,

ta dvakrát už mi bul pri klávesnici, prvýkrát som ju nedohonil, druhý som skúsil napísať že Peter a hádajte, čo mi vyšlo... Né, ..... to nebol, ale že hybaj spat. Ale dá sa? My sme hotoví umelci. V 11. kole sme privítali tím Dobrej Vody, 10 minút sme sa rozcvičovali, oni akurát nastúpili na hriščo a začali si kopať na bránku. Reku, toto dáme, neexist, že ich neporazíme. Aha, máš vidzet. Prvú dvojminútovku sme síce hosťom loptu moc nepožičali, zakončil ju však Dudko malou domov, keď predtým na šestnástke vyzvŕtal obranu. Vzápätí však pohrozili hostia, hosťujúcemu útočníkovi sa však ulútostilo penzistu v domácej bráne a tak namieril tesne nad. Žeby nás to nejako osvietilo? Nijéé. Nechcem sa chváliť, ale musím, lebo nikto to za mňa nespraví, ale také centríky som tam chlapcom dával, že červená mašlička a venovanie. Dvakrát Dudkovi, Sedlovi, raz Ivušovi a raz som aj po narážačke prihrával a bolo z toho brvno. Ako sa hovorí, gól visel na vlásku. Ale asi Sedlovom. Z ničoho nič utiekol Heltko a v 19. minúte prekonal Džanlújdžiho Bufóna - 0:1. Festival nepremenených šancí v Hrnčiarovciach pokračoval, hlavný účinkujúci Pecko. Všetko dobre zrobil, loptu si prikryl, vybojoval, akurát do toho sita mu nebolo súdené. Do polčasu však nikomu. Pripojil sa Dudko, Paťo, nikdo nyšt. O tých centroch som už písal, dvakrát sa skvelými zákrokmi zaskvel hosťujúci brankár, trikrát uskočila bránka. K záveru polčasu však Dobrovodanov dobehli kondičné resty. A tak sme poľavili aj my. Až tak, že sme inkasovali po druhýkrát, keď Heltko pretlačil loptu pod Bufónove šediny. Gól do šatne, 45. minúta a desivých 0:2. O tomto sa hosťom ani nesnívalo, keď prechádzali cez Dechtice. Polčas. Zástavu v kabíne dvihol najprv tréner, ktorý nás povzbudil a potom aj Jeďo. Ten aj chvalabohu odklial bránku, keď mu Sedlo vtipne pripravil loptu za obranu. 46. minúta a 1:2. Ďalší banán bol už len otázkou času. Lenže, ako je naším dobrým zvykom, zhorí všetko, čo má. V 55. minúte opäť Jeďo z 20 metrov napriahol a bezmocný brankár ju vymodlil len do žrde, lopta sa odrazila pred dobiehajúceho Paťkola, podpernou pravačkou však nastrelil len brvno a von. O pár minút na to, vysunul Milanko Voza, ten však z prava našiel v päťke miesto dvoch voľných spoluhráčov iba hosťujúceho stopéra. Alebo kombinácia Peter Vozár si narazil s Petrom Vozárom, vbehol do súperovej päťky, ale miesto prihrávky na voľného Jeďa volil strelu a tak to aj dopadlo. Do siete síce trafil, ale len do bočnej.

To už sa nám krátil čas. Minútu po minúte sme si ukrajovali z futbalového šťastia, párkrát nás dokonca faulovala aj lopta, na tribúne sme si vypočuli už aj niečo o futbalových antitalentoch. Aspoň bod nám zachránil Dudko, keď Jeďo peknou prihrávkou našiel za obranou nabiehajúceho Paťkola a ten spätnou vyzval Dudka. 88. minúta a 2:2. Nech sa moc neteší, lebo ho za tú symboliku ešte môžu popoťahovať. Stav sa však mohol ešte zmeniť na oboch stranách. V 89.minúte hlavičkoval po rohu hosťujúci hráč tesne nad a v 90. minúte sa hrdinom mohol stať striedajúci Šurinka, sám pred brankárom trafil opäť iba brvno. Trochu nám tá oslava okrúhlych narodenín Dr. Nema zhorkla. Svine žrat, na to by nás bolo, ale trafit bránku, to nie. Tak ale svinka dobrá bola, nenadarmo nosí ten Nemo rád zlatej varechy. Okrem zopár mozgových buniek, sme sa rozlúčili aj s Petrom Vozárom mladším, ide sa biť do klietky, tak sme ho motivovali, nech si predstaví, koľko toho pozahadzoval. Už teraz mi je ľúto jeho súpera.

Nazdááár.