Pri takom tlaku sa už ponorky rozpadávajú, Dolná Krupá odolala

19.04.2016 11:15

Tentoraz písal odľahčene o zápase Hrnčiarovce - Dolná Krupá 2:2 (0:0)

Milí priatelia, v príjemnom počasí k nám docestovali na víťazstvo naladení Dolnokrupanci a so sebou priviezli aj početnú divácku ekipu. Tiež sa zahanbiť nenechali ani naši domáci priaznivci, hlásenie o výjazde podávali tri šenky z Linky, takže konečne to vyzeralo ako na správnom futbale a nie ako na Pasienkoch. José konečne mohol poskladať takmer ideálnu zostavu a tá hneď prvých 20 minút prekvapkaných Krupanov zaskočila obrovským tlakom.

V 4. minúte po krásnej akcii, keď Maťo potiahol po ľavej strane, prihral dozadu Rado Vanovi, ten jemným centrom našiel v päťke Sedle, ten tiesnený tesne minul. V 7. minúte po pravej strane našiel Sedlo zprava na rohu opačnej strany päťky osamoteného Šeďa, ten však ľavačkou poslal loptu kamionistom. V 11. minúte sa v šestnástke otočil na päťhalierniku Maťo, dobre vystrelil, ale gólman hosťujúcich vytiahol zákrok kola. V 15.minúte v bráne neskončila ani Duškova hlavička po sérii rohových kopov. Čo vám povím, taký tlak, že pod vodou sa už pri takom ponorky rozpadajú. Ale nulový výsledok. Všeobecne, nejde nám to, volá mi Lio: „že Vozo aj vy tak na péčko? Hráte, hráte a šecku smotanu zlízne nejaký géj?“ Od 20-tej minúty sa trochu otriasli aj Krupania a snažili sa vymaniť zo železnej obruče. Opraty zápasu však držala stále pevne v rukách naša stredová formulácia Sedlo, Rado Van, Maťo aj Šurinka, výborne im vypomáhal aj falošný útočník Queto. On je inak dobrý chalan, taký čestný, to bol len Josého taktický variant, aby ho hosťujúci zadáci, čo ho dobre poznajú, len tak ľahko neprikryli. A tak si chalanko behal kade chcel. Všade na správnom mieste.

Né, jak já, že sa dokážem stracit aj v ohrádke pre poníky. Mohol dokonca aj otvoriť skóre zápasu v 30. minúte, keď sa na šestnástke snažil zvoliť na vybehnutého brankára jemný lob, na našu smolu však minul. Jeďo sa tiež už už chystal prelomiť streleckú smolu, zastavil ho ebenový čiarový rozhodca, ktorý odmával sporný ofsajd. Hostia ohrozili našu bránu v prvom dejstve skôr platonicky, buď z nakopnutých lôpt, alebo po štandardných situáciách. Do prestávky sa skóre nemenilo, plichta. V druhom dejstve sme opäť začali lepšie, v 48. minúte Šeďo zľava z prvej nemieril presne a dobré centrované lopty nenachádzali v pokutovom území adresáta. Ľudí futbal bavil, dokonca až tak, že zo Stodoly vybehol Miro, že prečo ľudia neslopú.

Jediné, čo chýbalo, bolo korenie futbalu. A tak prví okorenili Dolnokrupanci nás. Po zbytočnej chybe v strede, zbehol zľava hosťujúci zadák a pekným centrom našiel v päťke nikým nekrytého Vyskoča, ktorý nemusel ani vyskočiť, len nastaviť nohu a k tyči skórovať. Pác! 51.minúta a 0:1.

A už sa začalo vracať déja vu z predchádzajúcich zápasov. Dobrá hra, úrodu však zožne súper. Ukázali sme však charakter nielen, keď sa má otvárať ďalšia flaša, ale konečne aj na ihrisku. Po Maťovom centri zľava ešte Šeďo hlavou v záklone minul, asi o dve minúty na to sa však k odrazenej lopte dostal v pokutovom území oslávenec Šuri, spracoval ju tými chudobnými prsami, hodil medzi dvojicu protihráčov, z ktorých ho jeden poslal nekompromisne k zemi. Nariadenú penaltu strelou pod brvno, neviem či chladnokrvne, ale premenil. Dal darček aj sebe, aj nám. 63. minúta a 1:1.

Dlho sme sa však neradovali. V strede sme prehrali súboj s hosťujúcim záložníkom tanečný battle, ten sa otočil a loptu poslal medzi Voza a Maicona na zabiehavšieho Bohunického a ten v samostatnom nájazde nezaváhal. 69.minúta - 1:2. Najhoršie však bolo, že hostia hru vyrovnali a narušili našu dominanciu. Našťastie sa zo streleckého exilu vrátil starý dobrý Jeďo a konečne urobil to, čo mal spraviť už dvakrát predtým. Loptu si v 73. minúte na rohu päťky zasekol, prehodil na lavačku a nedal Vravúšekovi šancu - 2:2. Ako som už spomenul, hostia hru nielenže vyrovnali, ale dokonca boli odhodlaní získať aj všetky tri body. Záver teda priniesol mimoriadne napínavý dej, blízko ku gólu boli hostia po zaujímavo nariadenom priamom kope, keď sa hosťujúci útočník hodil Milošovi na chrbát a z priameho kopu namierili hostia do spojnice brány. Tomu pavúkovi v rohu musí ešte teraz zvoniť v ušiach. Záverečný platonický tlak domácich rozuzlenie tiež nepriniesol, naopak v nadstavenom čase mohol domácich zarezať Hrubý, obetavo však zasiahol policista Kuzmič. Pomáhať a brániť. Tak. Koniec. Rozpačité pocity. Rozhodli sme sa ale, že ich hore v niečom rozpustíme, pozvali sme aj chalanov z Dolnej Krupej. Tí ma potom poprosili, že aby som ich manželkám takouto formou vysvetlil, že prečo došli domov neskoro. Ponúkli sme im kapra. Teda nielen jedného. (Kapor je krycie meno kapurkovej. Toro píšem písmom neviditeľným, atramentom panickým močom maľovaným, takže maximálne to dokáže prečítať nejaká uhrovitá trinástka). No a tomto ten futbal je. Na ihrisku súperi, po zápase kamoškovci. Prikladám foto, kaporovci už odeplávali. Nazdááááár.