Pred zápasom s Pavlicami aj slzička vyhŕkla, po jeho konci takmer tiež

15.11.2017 06:45

Milí priatelia,

zhruba po troch dnoch sa znova podarilo naštartovat internety po tom, čo ich zvalcoval Jeďov status, že koho hladáme, normálne sa začínam obávat o svoju pozíciu prispievateľa, pretože ten chalan je šaman, čo status, to perla, a čo my lokálni pisálkovia, ked mu písali z New York Times, že by mohol mať na titulnej strane vlastnú rubriku, hlavné je, aby tam boli tie bodky medzi vetami. Túto sobotu sme v Hrnčiarovciach na hody privítali lídra z Pavlíc. Ako sa hovorí, tabuľkové derby. Pavlice na čele, my presne z opačnej strany. Btw hody. To sú tuším posledné hody v kalendárnom roku široko ďaleko, potom sa kolotočári idú uložiť na zimný spánok do Grónska. Počul som, že vraj raz bolo na Martina na hody v Hrnčiarovciach aj ruské kolo, ale obsluha ho musela zastaviť, to ked sa zvrchu miesto zábavychtivých návštevníkov začali vracať ladové krychle.

Nie, že by to niektorým chlapom vadilo, alebo si to všimli, hovorili dokonca, že ich manželky ani neboli chladnejšie, ako obyčajne. Toľko asi k poveternostnej situácii. Naša situácia tiež klasická, do brány sa postavil nestarnúci Džanlujdží Bufón a bez nadsázky môžeme povedať, že bol z jedných základných kameňov našeho skoro úspechu. Pred zápasom by sme brali bod všetkými desiatimi, nakoniec sa nám málilo. Pred úvodným výkopom sme ešte poďakovali dlhoročnému hospodárovi za vynikajúce roky služby, nám citlivým aj slzička vyhŕkla. Hostia od úvodu prebrali opraty zápasu do vlastných rúk, narážali však na pozorné bránenie a preto sa loptu snažili točiť v strede ihriska a objavovať drobné skulinky v našej defenzíve. Hľadali, hľadali, ale nenachádzali, skúšali to teda Horňákom strelami po vetre zo strednej vzialenosti, v 10. a 34. minúte, oba ďalekonosné pokusy však obtreli iba brvno našej brány. Konečne tú konštrukciu hospodár správne nastavil. Párkrát sa pokúsili nájsť v pokutovom území topkanoniera ligy, ale toho ubránila opäť vynikajúco hrajúca stopérska dvojica Marcelinho s Ivušom. A bránili ho až tak dobre, že ku koncu polčasu bol frustrovaný ako predseda klády minulý týždeň. Na ihrisku síce dominovali hostia, my sme, nebojím sa napísať, hrali vysoko takticky. Pozorne v defenzíve, síce sme hrali doma, ale zvolili sme variant na jedného útočníka a snažili sa hrať na rýchle brejky. A toto mi asi nikto, kto tam nebol, neuverí, ale párkrát som úplne že našprintoval dopredu do sľubnej pozície, ale lopta nie a nie sa ku mne dostať. Čo sa nepodarilo mne, to sa podarilo Paťkolóvi, ktorý po Jeďovej prihrávke utiekol po ľavej strane, loptu posunul Sedlovi na päťku a ten jemu typicky v súboji so stopérom s prehľadom skóroval. 42. minúta a 1:0. Hostia sa ešte do polčasu snažili skórovať hlavičkami po centrovaných loptách, útočnej snahe však chýbal väčší dôraz v zakončení a okrem to tu bol ešte skvele chytajúci Bufón. Polčas vynikajúco, jasné bolo, že Pavličania na nás do druhej polovice opäť vybehnú s vysokým napádaním a aj tak bolo. Po centri sprava sa k zakončeniu volejom dostal Polednák v 57. minúte, Bufón reflexívne na čiare zachránil. Hra na oboch stranách kopírovala dianie z prvého dejstva, to jest územnú prevahu hostí, držanie lopty a pokusy vymyslieť niečo v našej šestnástke. Hrali sme síce defenzívne, ale opäť trochu vyššie, aby tlak na našu obranu nebol príliš drtivý, párkrát sme sa pod tlak dostali aj sami, v tomto je jedným z najväčších umelcov Há Robérto, našťastie však má dostatočnú kondíciu, aby svoje minely na ľavej obrane odčinil.

V 58. minúte inak dobre pískajúci hlavný daroval hosťom priamy kop zhruba meter za našou šestnástkou, exekútor však trafil iba do nášho múru.

Vydržali sme úvodnú štvrťhodinu druhej polovice a začali sme tak z jemna kúskať a hryzkasť aj my. Po peknej kombinácii Sedla s Jeďom v strede prvý menovaný preniesol loptu na Voza, ten si s ním narazil, vbehol s loptou do šestnástky, krížnou prihrávkou hľadal Jeďa, na poslednú chvíľu však zasiahol pavlický stopér a loptu odkopol do autu. Čo nevyšlo v 68. minúte nám vyšlo dokonale v 79. minúte. Jeďo zachytil rozohrávku hosťujúcich obrancov, v situácii jeden na jedného posunul Vozovi do šetnástky, ten síce loptu mierne podbehol a spracoval ju až na pravej strane šestnástky, no zhruba na mieste jedenástky si výborne nabehol Paťkoló, teraz už len loptu jemne spätne posunúť, normálne že mi to vyšlo, aj keď po tom šprinte hučanie v ušiach, pískanie v pľúcach a videnie rozmazané. Paťo z prvej vystrelil podpornou pravačkou, hosťujúci gólman síce strelu vyrazil, ale len pred nabiehajúceho Jeďa a ten konečne netrafil žrď, ale do sita. 79. minúta a 2:0. A s týmto naozaj počítal málokto. Hostia tvrdošijne bili do našich radov, párkrát výborne zasiahol Bufón, v 82. minúte prekonaného Bufóna zastúpil na čiare Milanko, ktorý pred bránkovou čiarou vyhlavičkoval loptu smerujúcu do nášho sita. Obrane pomáhal aj Dudko prerážač, ktorý hral tretieho stredného záložníka, pred a v našej šestnástke to bolo o množstve súbojov a ubránení hosťujúceho kanoniera. V 87. minúte som išiel do sprchy, lebo tuším jednoduchšie bolo motať sa tam na ihrisku, než tŕpnuť už ako divák, reku to už dáme. No a nedali sme, ale sme stihli v rozmedzí troch minút dvakrát inkasovať. A práve pre toto sa nám bod málil.

Aj ten nás však posunul v tabuľke vyššie a cez zimu teda nebudeme musieť spať v suteréne. Aj tak však to nebude kľudný spánok, ale čaká nás veľa roboty, káder posilniť, Jeďova výzva teda stále trvá. Na hodovej zábave sme už nahodili prvé háčiky, uvidíme, aké prestupové šťuky dokážeme uloviť. Nazdáááár