O Spartaku po Nitre

05.12.2018 07:33

Tentoraz písal o zápase Spartak Trnava - FC Nitra 2:3.

Milí priatelia, prvoligovému fotbalu rozumím jak poník z cirkusu, ked ide Velká pardubická. Dídžej Váňa a Železník, hnet si z kopýtka vyhodím. Že mu nerozumím, neznamená, že tam nesmím byt. Že nemusím. Nemal by som. Na čo. Ale mudruvat móžem. Pár otázok a milión odpovedí. Jak říká Rocky, není dúležité kolikrát padneš, ale kolikrát se dokážeš zvednout, nikdo nerozdává težší rány než, a život to neni. So Spartakom sme sa narodili, On nás aj vyprevadí, prežije, On nie je selfíčková móda, On je diagnóza. Len z brucha dám počet fanúšikov, čo žijú fotbalom. Ich je 7 - 8 tisíc, vždy však vyvstane nejaký problém, alebo si jednoducho povedia, že vzhľadom k predvedenej hre tam byť nemusia. Ale. Možno 500 ludí robí všetko okolo. Rozmenené na drobné, sú piati. Hádam. To je jedno, robia to x rokov, za každej situácie, či sme hore, alebo dole, a robia to dobre.

Pre nich je to srdce, značka a znak. Pome k fotbalu. Prvý polčas bol tzv. európska únava, ale aj tak väčšinou času sme boli na lopte lepším tímom. Akurát bez myšlienky. Nitrania však kukli cez okienko, chalupa poloprázdna a tak do kabíny išli s vedením 0:1. To už ku Kublajchánovi nastúpil aj Ali Ghorbačov, hru sme museli zofenzívniť, rezultovali z toho však len štandardky. Ako prvý polčas hra nestála za nič. Otvorene. Jediné, čo sa dalo pozerať, bol výkon Grendela. Do druhej časti akoby nastúpil iný tím, len s rovnakým zložením. Do 80. minúty boli Nitrania dvakrát na našej polke.

Zaslúženú prevahu sme zúročili gólom na 1:1 Vakhom, aby sa o pár minút ten istý hráč vrhol do súboja s hroch(š)om, z čoho mal rezultovať epický obrat. 2:1. To už som sa varil v tom našom kotlíku a šance prichádzali ako na bežiacom páse. Sorry, nemôžem si pomóct, ale Erik, jeho na tých testoch asi máčali trikrát ve vrelej vode, či ho vylúhovali, neviem. Jeden z hlavných pilerov zisku titulu a postupu do Európskej ligy vyzerá, akoby nahánal staršieho brata. Aspon 2 krát tam boli predfinálne fázy, ktoré záležali len a len na ňom. S týmto však ani Ančeloti, Klop Klop ani Jožko ani Niko Kovac nič nespraví, je to len moj názor, ale tréner vstúpil do jamy levovej. Látal nás priviedol do skupiny Európskej ligy, čomu a o tom som presvedčený, neveril ani iný trénerský čarodej Nestor El Maestro. Pozrime do zrkadla a jednoducho hráme nad svoje možnosti, mladí chalani tu však zostanú a ak budú rozumní, zo všetkého zlého si zoberú to dobré a zistia, o čo viac budú musieť na sebe zapracovať. Už len to, že hrať s hráčmi typu Grendel, Bakoš, čo by na vysokej škole futbalu mohli vyučovat predmet: Prístup k futbalu, už len to ich musí posunút. Na tribúne sme sa však bavili, Nitrania boli jak po plastike, radšej nikam nešli. Ale to bolo len do 80. minúty, potom sa ukázali ako pekné sociálne pracovníčky.

Ešte predtým drobným nedopatrením sa na začiatku stratila trúbka pred Silenziom. Potom sa tá trúbka našla. Ani sa ma nepýtajte, že kde.

Hlavne, že sa našla, tak sme dali Il Silenzio z éteru. Wifinu, ani ofiny ešte nezrušili. Nazdáááár