Košolnú sme dali na gruzínsky spôsob

12.11.2018 09:02

Tentoraz písal o zápase Hrnčiarovce – Košolná 3:2 (0:1)

Milí pritelia, dvakrát som takto popri noci ignoroval literárne črevo a v tom lepšom prípadovi som s nečistými trenkami napísal nejakú pixxxu. Už to aj tak pred zápasom vyzeralo, že tam vybehnem, potom ale tréner poslali zostavu i povedal som si, nerob zo seba drbka pred divákmi, sprav ho medzi nimi. Posledné dva týdne som športuval v štýle pohybu krku: dáš si kávu? Áno, Nie. A v pátek nadránom na mna sadla nádcha.

A tak si, taxi neprichádza, taxi ležíme, já že daj mi aspon pusu, aby som sa mecítil zneuctený. Vzor hamba. A potom som ju predstavil rodzine.

Po druhém bratranovi utékla. Že je síce vlezlá, ale hento nedaá. Špina, aspon kapesníky mohla oprat. Úplne, že sorrry ta, že tak obšírne začínam, ale ten prvý polčas stál z našej strany na zamyslenie. Sympatickí hostia pricestovali s pokoru, ale tú nechali v šatni. Vybehli a vyrovnaný zápas. O góle. Po kombinačkovej akcii nás ako sardinky otvoril Homoľa. 23. minúta a 0:1. Naša odpoveď myslím ani nebola. Čo si pýtalo gól, bola v 13. minúte Marcelinhova delovica do vingla. V časovej línii to však bola skôr predpoved. Tú však hosťujúci gólman kryl. Na jeho škodu. Nemusel íst smadný dom. Pohladom sme mu zmrazili vodu vo flaške. Pomsta býva krutá a najlepšie chutí studená. Do polčasu sme sa hladali, našťastie sme sa aspon po tej 45. minúte stretli v kabíne. Asi padli aj silnejšie slová, lebo po obrátke to bol trochu iný výkon. I tak to však na nabudených hostí dlho neplatilo. Jeďo však vpredu nezvyčajne hýril pohybom a úplne najvác sa ukázal Ondrík. Stávku o to, ako schudne síce prehrá, ale ukázal to hrnčiarovanské srdéčko. Jeden gól dal a penaltu vybojoval. Okrem toho bol ten, ktorý ako jeden z mála veril, pretože góle začali padať až od 76.minúty. Penalta. A Jeďo úplne doj... zmenil prognostiky. Ak hrá dobre, góla nedá. Hral dobre a s prehľadom prvú penaltu premenil. Tak som trochu na tribúne ujúkol od šťastia. Aj by sme ako diváci boli spokojní možno s remízovým scenárom, to však neplatilo na Ondríka. Po centrovanej lopte z prava síce na dvakrát, ale predsa. V 81. minúte a 58 sekunde si tak nabehol za obranu, že ahoj, nazdar ja som Ondro a ked nedám gól, tak zežerem tí tyčky v bráne aj so sitom. Možno aj s Palkom a jeho tatom. 2:1. Ale medzitým na druhej strane tam čisté góle pochytal Matúško. Jemu sa často v uterky a pátky ríha. Či čká. Čo ho spomíname. Už za stavu 0:1 mohlo byt vymalované, ale Matúš mančaft podržal a nemenej to bolo aj za priaznivejšieho stavu. Remízový zápas nakoniec rozhodol Ondrík. Ako sa hovorí v Gruzínsku: veter so sitkom na slíže nezastavíš. A gulagy už zrušili, tak nabehnuvšieho Ondríka hosťujúca obrana bola ho zastaviaca za cenu faulu. A nenásystný Jeďo sa aspon trochu nasýtil - 3:1. Aký dóležitý gól to bol, ukázal nadstavený čas, kedy dobre hrajúci hostia znížili Gregušom na 3:2. Matúš sa mohol aj roztrhat. Ale konečný rezultát 3:2.

Jáááááj a teraz si našól, že hento sa v Gruzínsku nehovorí. No odteraz sa bude. Ibažeby nie. Nazdááááááár