Koncoročná glosa: Keď je bilancovanie príjemné...

29.12.2018 15:10

Milí priatelia,

Nič tak nepoteší v zápche na Hospodskej ulici, ako prívetivé slovo z modrej obrazofky. Chce to len čas. Aj ten bazarant s tú značku BL a GA sú že vraj ludé, aj ked mám podozrený, že to nejaká tesla skúša ANR. Automatické nasíracé roboty. Lebo neverím, že za volantom tého auta móže byt človek. Ale, máme tu koniec roka, jasné, že až o týžden. Dalo by sa ešte v tomtom období vela vecí stihnút, ale načo by sme sa trhali? Ako sa hovorí, či trčíš v zápche, alebo nékemu z riti, nemosí to zlepšit našu nasranost, hlavné je, aby sme vychádzali z hlavou naprd. Napred. Čistá mysel, jasný zrak. Bananlity. Čo je však ovela dóležitejšé, sú tie stretnutia. S priatelmi. V tomtom smere (a to ani tomtom, ani smer nie sú moji priatelia) si móžem povedať, že mám šťastie na ľudí. Nechcem sa chválit, ale to mám asi celý život. A nemyslím to ironicky. Akurát tento rok mi to pripadlo také dóležité, že by som to aj napísal. Spoznal som sa s vela ludma a bolo mi cťou, oprociva ním s pár kokotma, čo mi bolo tiež, ale ludé prevážili. Vo všeobecnosti, dobrých ludí nemusím hladat, lebo som nimi obklopený, v Liverpúle vravia teraz, že obKloppený. Muríňho sedí v kancli, zrazu na dvere že Klopp, Klopp. No dobre, tak já už idem. Aby sme sa vrátili k podstate, rodina, firma, futbal a fšetci okolo. RF3aO. Rodinka si ma užije, ozaj otázka, kde majú najlepšie ponožky? Nehladám najlacnejšie, ale ozaj kvalitu, idú Vánoce. Firma sú ludia, kde sa móžem obrátit s hocakým trablom a já na oplátku pri stolnom tenise nehádžem na vianočnom večierku stolnopenisovou raketou. A okolo fotbalu je toho asi najvác. Je vynikajúce, že nás spojuje taká pi... vec, a že sa ešte dokážeme na to pozerať, horšie je, kec ci tréner kričí, že nekukaj jak ko..t (Kali do múky), behaj! Vtedy si uvedomím, že hrám. Povedzme si rovno, som rádioaktívny fotbalista, za polčasom rozpadu, do zostavy sa pýtam pokútnymi zákulisnými ťahmi, pričom jedna z najčistejších metód je, že pijem s trénerom. S kapitánom, s Jeďom, prakticky so všetkými. A to ani nenapíšem, jak ohováram šeckých, čo sú tam neni. Na výjazdoch však šoférujem. To mi umožnuje zapamatat si viac, ako len útržky rozhovorov. V podstate polovica článkov sú vlastne plagiáty. Ja si len zapamatám pár niekoho myšlienok. Môžem byť JUDr? Alebo aspon kapitán? Výjazdy a hlavne tento rok, to budem na penzii na pobreží Čierneho mora, či kam ich to pravidelne posielam, deťom spomínať, čo to boli aké akcie, alebo aj doma aké choreá spravilo pár ludí, ktorých si dovolím nazvať priateľmi. A deti nadšene budú mávať bičíkmi. Vďaka takýmto literárnym výlevom som si našiel aj zopár fejsbúčikových priateľov, čomu som tiež veľmi rád, čo mi však tiež nebráni, vykrádať ich myšlienky. Tiež pár inšpiratívnych novinárskych elévov, až som sa v stredu na večierku sám seba pýtal, či som tam správne. Sedeli sme zhruba takto: všeobecný rozhľad, encyklopedické vedomosti, rozhľad, talent, cielavedomosť, jasná vízia, drajv, úspech a ja. A tiež som našiel a od dvoch a viac sa môže hovoriť, že pár priateľov vďaka vysokému pracovnému nasadeniu z pracovnej oblasti. Spomeniem si napríklad na ten heroický výkon od 8.30 do 11.20. To bolo niekedy v marci. Ale tak mi hlava išla, že až. Nič z toho by však nebolo, a to premostím, a Krišot si pamatá a nerád by som si ho znepriatelil, je to jeho citát, nič z toho by nebolo, ak by som nemal milujúcu rodinu, a chápavých kolegov, lebo napríklad sa mi ani raz nestalo, žeby mi vymenili zámok, alebo by mi kolegovia povedali niečo v zmysle: "Viete pán Vozár, bohužiaľ, vaše hodnoty sa nezlučujú s filozofiou našej firmy...", za čo som úprimne rád.

Neviem, ako vy, ja som nadmieru spokojný a dnes minimálne trom ľuďom poviem, že ich mám rád. A objímem jeden strom. Nazdáááár