Komentáre k zápasom - čítanie na vlastné riziko :-) rok 2014

01.12.2014 13:40

 

Vtipné komentáre od nášho glosátora Voza :-)

 

08.11.2014 ŠK Rapid - Jalšové (5:3)

HRNČIAROVCE PREPÍSALI HISTÓRIU
Jesennú.

Konečne!

Zároveň s víťazstvom, Hrnčiarovani prekonali ďalšie štatistiky.

Ale po poriadku. Od 1. minúty domáci sužovaní bodovými suchotami pritlačili humanitárny konvoj z Jalšového.

V tretej minúte skúsil odomknúť bránu k bodom Jeďo, zastavil ho však správca brány, to isté mu vyviedol aj v 9. minúte, keď s námahou vytlačil jeho strelu k žrdi na rohový kop.

To, že Jalšovčania nedošli len rozdávať, bolo jasné o minútu na to, keď zakombinovali v šestnástke domácich a gólovú tutovicu hostí zmaril náš špeciálne cvičený člen PZ, pán Michal Pán.

Až do 30. minúty nasledoval medzišestnástkový futbal, ako vystrihnutý z priameho prenosu RTVS, domáci po bodoch hladní jak somálci vrhali všetky sily do útoku, z čoho rezultoval neuznaný Jeďov gól z ofsajdu.

Malá vec a morálne slabý mančaft by to mohlo potopiť, Jeďovi sa však zaplo zaseknuté relátko na góly a tak v 37. minúte usmernil Gregyho nezištnú prihrávku do opustenej siete - 1:0.

To ho tak nabudilo, že z ničoho nič lavačkou v 45. minúte poslal loptu k tyči z tej správnej strany a bolo 2:0. (Mirko, ja viem, že moc písmeniek, oddýchni si, môžeš to dočítať zajtra, poz. red.).

Do druhého polčasu opäť, ako je naším empatickým zvykom, sme nastúpili v štýle: "hosťom vylúčili hráča, máme problém" a tak sme opäť po peknej gólovej kombinácii, keď Paťo kukal do roboty místo do opustenej brány, sme dostali znervózňujúci gól na 2:1.

A už to išlo. Desať minút nás oslabení a kombinačnejší Jalšovani manglovali. Ostuda slizko plávala vo vzduchu, nič dobré neveštil ani rozcvičujúci sa Vozo.

Ten nastúpil v 57. minúte a o sedem minút na to po zdrvujúcich šprintoch z posledných síl odkopol lobdu na druhú stranu hrišča, kde našiel skvele hrajúceho Gregyho, ktorý sa na druhýkrát pred brankárom hosťujúcich nemýlil - 3:1.

V pätnástom kole sa zadosťučinenia dostal aj náš nešťastný tréner, ktorý naozaj dával po celý ten nešťastný čas všetko a ešte niečo naviac, keď na trávnik poslal Milanka, ten rutinérsky prvým dotykom na hranici šetnástky naznačil strelu, loptu zasekol a naservíroval Jeďovi - 83. minúta a 4:1. Už sme oslavovali, zrazu niekto pískol, to sudí a 4:2.

V Hrnčiarovciach hody a zrazu skóre ozaj jak na kolotočoch. Rýchli a kombinační Jalšovani nechceli predať svoju kožu lacno.

Celých 15 kôl som však musel čakať na túto príležitosť.

Útok oslabených hostí, kapitán domácich v poslednej chvíli odkopáva loptu k ľavej lajne, kde si ju efektne spracúva hráč s číslom 11, nebojácne ju vedie do otvorenej obrany, časovanou prihrávkou nachádza Jeďa, ktorý na trikrát prekoná pri čiare jalšovského brankára, v očoch ešte má, že sám by ju zasunul do prázdnej brány, ale vidí neurotického Voza, prihráva, a na sekundu spolu s divákmi stŕpne, lebo toto sa nedá nedať, ten chalan je šaman, ale dáva, 5:2!!!

Oslava, ohňostroje, kolotoče zdarma a tak, opäť niekto píska, zase sudí - 5:3. Dig, a to už hrali hostia oslabení o dvoch.

Chvalabohu, koniec.

Teraz, keď sme sa rozbehli, je to aj na škodu.

Jeďo sa rozbehol, za jenno kolo dal tres banánis, čo mu predtým trvalo štrnást predchádzajúcich, v kolónke víťazstiev tak vymazal potupnú nulu, konečne sme tak spravili radosť Rado Van ovi, ktorý nás koľkokrát sám potiahol aj v najhorších chvíľach. Nemyslím v sprche, bukvy.

Veľká vďaka patrí aj trénerovi, slabší kus by to už dávno zabalil, toto víťazstvo je jeho, pretože veril a vždy tu bol.

Vďaka patrí aj výboru, všetkým, čo po večeroch bojujú za hrnčiarofský fotbal, menovite však Vilkovi a Bystrovi, ktorým sa nehnusilo podať malomocným hráčom ruku, divákom, ktorých sme vyhnali z tribún a ďakujem aj sebe, že som sa neopustil.

Bratmmmm, kdo nás zastaví??? :-D

02.11.2014 Brestovany - ŠK Rapid (2:1)

Priateľa spoznáš podľa toho, že Ťa neopustí v tej najhoršej chvíli. Dokonca ani vtedy, keď sa opustíš sám. Asi tak ako sme sa opustili po poslednom mači na dne tabuľky.

V existenčnom zápase s Brestovanmi to boli práve Hrnčiarovani, ktorí od prvej minúty zatlačili domácich do defenzívy. Nebezpečenstvo hrozilo najmä zľava, odkiaľ po rýchlych kombináciách prichádzali centre, ktoré mohli pri lepších účesoch hosťujúcich útočníkov skončiť v sieti.

Že život a futbal nie je krásne miesto s dúhou nám ukázala 10. minúta, keď domáceho útočníka, ktorý sa nikým neatakovaný dostal k lopte, ešte skvele vychytal Džánlujdží Bufón, na dorážku domáceho záložníka však bol krátky aj on.

Futbalovú anomáliu akotak vrátil v 20. minúte do normálu Jeďo, keď Gregy sprava obišiel dvoch protihráčov, prihral Vozovi, ktorý našťastie efektnou pätičkou loptu netrafil, tá mu prešla medzi nohy až k spomenutému osamotenému a starému dobrému Jeďovi a ten sa nemýlil.

Čaro nechceného, ale vyzeralo to ako nacvičený signál.

Filigránsky kúsok sa pokúsil v 30. minúte vyparatiť ten štrbavý huncút, keď sa priamo z rohu špicákom usiloval okabátiť nepozorného brankára domácich, lopta však tesne preletela asi 20 metrov mimo.

Aj tak si však za svoju geniálnu myšlienku vyslúžil pochvalu od celého mužstva, vrátane realizačného tímu.

Územná prevaha hostí až do konca prvého dejstva gólový efekt nepriniesla. Za zmienku stojí signál po rohovom kope Hrnčiarovanov, keď si nikým nekrytý Paťkoló prebral v šestnástke lobdu a jeho delovka sa o minútu dokotúlala brankárovi do rúk.

V druhom polčase dala obrana domácich brady na prsá a pôsobila odovzdaným dojmom. V 49. minúte po rohovom kope z päťky hlavičkou mieril nad Vozo. Vedzel som, že si mám tú drb..tú ofinu ostrihat!

Obrovské diery v obrane domácich plátal len Marcel Halada, ktorému občas sekundoval kapitán Marek Kollár.

Možnosti prečíslenia však nedokázali hosťujúci hráči využiť a miesto toho začaliloptu šmodrchať na ľavej strane, ktorú tým pádom prehustili, takže sa zašmodrchala ešte vác a tak dokola.

Že to ide aj inak ukázal Gregy, keď sa pohral pri rohovej zástavke s dvojicou obrancou a sprava po zemi naservíroval v 65. minúte Šeďovi tutovicu.

Na bolestné zistenie, že aj on je len človek a nie stroj na góly, ktorým bol v minulej sezóne, nás priviedol brankár domácich, ktorému z hranice päťky poslal malú domov.

Keď to nešlo z malého vápna, skúšal to aj spoza veľkého. Dvakrát síce poslal len taký pluvanec, tretia strela však smerovala k žrdi odkiaľ ju brankáris len s námahou vytlačil na roh.

Gól visel na vlásku, hosťujúci tím však opäť doplácal na predfinálnu a finálnu fázu. Cez zimu bude treba dať spraviť rozbor vody a vodky, či neobsahuje zvýšené množstvo brómu, lebo naša strelecká potencia tomu nasvedčuje.

Predčasné brestovanské Vianoce tak v 82. minúte zabezpečil kapitán hostí z priameho kopu, keď sa domáci útočník zavesil na Bufóna jak salónka na stromček a lopta poloblúčikom doputovala až do siete.

Na krásu sme opäť vyhrali, futbal však nie je krasobruslení a hrá sa na góly a body, tie sme my za 13 kôl získali iba dva a Brestovančania len za posledný týždeň osem, tak už nie sme namočení po krk, ale dýchame len so slamkou pod hladinou a aj do nej nám zateká.

O týždeň hráme na hody doma posledné kolo, potom je zábava, ale asi tam pôjdeme v helovínských maskách. Útočníci budú Pat a Mat, tretí bude Fantozzi, ostatní si budú môcť vybrať z bohatého panoptika iných tragédov.

s úctou Váš NKNS

P.S.: Ak rozmýšľate nad tými ôsmymi bodmi Brestovian, tak tu je vysvetlenie: S nami hrali tzv. šesťbodový zápas a keďže v týždni uspeli s protestom za remízový zápas v Dvorníkoch za neoprávnený štart hráča, získali ďalšie dva.

26.10.2014 Červeník - ŠK Rapid (2:0)

DEAR VICTORY, IT IS LONG I DO NOT KNOW YOU

Milí pozostalí,

i donieslo sa mi do úch, že som vlastne rád, že prehrávame, a žeby som vlastne o víťazstvách ani nedokázal napísať. Veruže dokázal, to by ešte len bolo písaníčko!

Čo si vlastne myslia tí hejteri a skrachovaní kávičkári, že ma baví, si každý týždeň písať kondolenciu k vlastnej neschopnosti???

Prejdime k veci.

Alarmujúca bilancia útočného dvojzáprahu Vozo - Jeďo 32 gólov posadila vďaka výkonnosti a nešportovému správaniu prvého menovaného na lavičku, odkiaľ mohol s dostatkom kyslíku od začiatku sledovať zaujímavý duel, v ktorom opraty zápasu od úvodných minút držala červeno-čierna ekipa.

Územná prevaha hostí však končila pred šestnástkou domácich, ktorí sa v prvých pätnástich minútach dokázali dostať na súperovu polovicu len sporadicky.

V práve uvedenej 15. minúte však domáci prvýkrát rozozvučali hornú konštrukciu brány hosťujúceho mužstva, keď sa po rohovom kope a následnom závare dostal k lopte domáci hráč a naložil s ňou jak bezdomovec s eurom.

Nasledovala fáza hry, v ktorej dominoval domáci mančaft, ich snahy však, ako pár minút pred tým na opačnej strane končili pred šestnástkou Hrnčiarovanov, alebo v rukaviciach spoľahlivo chytajúceho Džánlujdžího Bufóna, ktorý nastúpil v horúčkach.

Tomu, že nebol úplne v poriadku nasvedčuje aj fakt, že si ma splietol s futbalistom.

V 30. minúte do ofenzívy zavelila nová akvizícia domácich a to hlavný arbiter, keď na hranici šestnástky vybojoval pre Červeník priamy kop, ktorý skvelým zákrokom vytlačil Bufón končekmi prstov na pravú žrď.

V 35. minúte Duško na ľavej strane jak by řekl Franta, nadýmal dlouhý míč do velkýho vápna přímo na hlavu nabýhajícíhó Gregyho, netrefil mu však správnou hranu a tak balón putoval do zámezí.

V 43. minúte opäť Duško naservíroval kolmicu na Jeďa, ten poľahky obišiel stopéra, bohužiaľ však z uhla mieril len do žrde.

Do druhého polčasu opäť vybehli s väčšou vôľou po víťazstve hosťujúci Hrnčiarovani, ako však často aj pred tým, doplácali na finálnu a predfinálnu fázu.

Nič na tom nezmenil ani Vozo, ktorý nastúpil v 63. minúte a o dve minúty na to, mal dobrú príležitosť na skórovanie, keď po brankárom vyrazenej Jeďovej strele z uhla trafil len ležiaceho gólmana.

Keď už sme sa takto s Jeďom ocitli v jednom odstavci, vysvetlím aj tú našu alarmujúcu bilanciu. Ja som dal 3 góly, jeďo 2. Vedľa seba to ale vyzerá lepšie. 32.

Najväčšiu vôľu po víťazstve však ukázal hlavný arbiter, ktorý ako jediný zaregistroval v 77. minúte Duškovi ruku, na čo ho po druhej žltej poslal pod sprchy.

V 79. minúte si opäť s radosťou fúkol do fujary po hereckej etude vyčerpaného útočníka domácich. Priamy kop zahrali z pravej strany domáci na krátko a jeden z najlepších hráčov na ihrisku Krajčovič prepálil všetko, čo mu stálo v ceste - 1:0.

Zbitým Hrnčiarovanom zatĺkol posledný klinec v 87. minúte po rohovom kope hlavou do odkrytej brány Boháčik, keď Vozo asi rozmýšlal nad nadpisom tohto článku.

Milí bratia a sestry, spomeňme si na slová jedného z najväčších prorokov našej doby, Rockyho: svet nie je len krásne miesto s dúhou, vyhovárať sa na to, alebo na to, to robia len zbabelci a to my nie sme!

Objektívne sme tam, kde sme a môžeme si za to len sami. A len a len sami sa odtiaľ môžeme dostať.

Amen

18.10.2014 ŠK Rapid - Zavar (0:3)

Synu, bratmm, bratranec

púhe slovo nepovie a nezdelí, že vo co gou. To je treba vidieť.

Minulý herný aj výsledkový výbuch v Šulinove sme vymazali ešte v Maduniciach a na domáce derby so Zavarom sme poskladali všetkých, čo vládali dójst do kabíny.

Pre nás netypicky, ale od prvej minúty sme hosťujúce mužstvo zavárali. Že čo robíš? Zaváram. A čo? Zavar. Koľko? Zatiaľ nula.

Ako dobrým ťahom sa ukázalo zaradenie nefajčiarov a abstinentov na kraj oboch záloch, kde súc pre oboch nezvyčajný post prinášal pre nás nečakané kondičné benefity, z ktorých čerpalo celé domáce mužstvo.

Nebezpečné centre zakončovali gólovými hlavičkami Cigy, Jeďo a Vozo, prvým dvom menovaným však radosť prekazil skvele vzduchom plávajúci brankáris hostí a radosť autorovi tohto článku prekazil dva a pol metrový stopér na bránkovej čiare.

On má obyčajne len asi meter deväťdesiat, ale zázračne mi pod tým vinglom na bránkovej čiare vyrástol.

A to hovoríme len o tutovkách. Hrnec so zaváraninami sme postavili na oheň do šestnástky súpera, bohužiaľ, plameň sme nastavili len na jemné horenie, čo sa nám vypomstilo v druhom polčase.

Pekne vyzretých Zavarčanov na začiatku druhého dejstva najprv dobre neutesnil Paťkoló centrom do otvorenej obrany, o minútu nato si gólovú ingredienciu od najlepšieho hráča v kuchyni Rado Oneho (čítaj Van), prebral Vozo, v rozhodujúcej chvíli ju však vysypal na kraj hrnca. Teda do tyčky.

Debil.

Že sa hosťujúci tím neuvarí sám, nám predviedli Zavarčania pol minúty na to, keď skvelým zákrokom v poslednej chvíli zasiahol čiarový rozhodca.

A ako by náš bývalý Ičko boli povedali, Zavarčania mohli mať radosť z gólu, bola to však iná radosť, bol to smútok. Alebo hnev.

Ten ich však prešiel onedlho, keď dali gól, čo by ani lovanisti neodškriepili - 0:1.

To, že sa nám dobre pripravený kompót na hrnci kazí, nedokázal opraviť zase ani Vozo, keď po skvelej spätnej prihrávke Gregyho, z hranice jedenástky síce výnimočne trafil do priestoru brány, ale aj pred ňou postaveného brankára.

K... t!, rýmuj s kompótom. Teda Voza. Vynadal sebe, trávniku, osudu, spoluhráčom, v Austrálii vyvolal menšie zemetrasenie, zarobil si tri evri do klubovej kasy a zdarne vymazal vcelku príjemný dojem, o ktorý sa pokúšal celý prvý polčas.

Ten sme úspešne vymazali potom všetci, keď sme inkasovali druhý aj tretí, a miesto troch zavarených bodov na zimu, máme zase prázdnu pivnicu.

P.S.: A prečo to ešte neukončím, a neodopnem sa od prístrojov? Lebo: Nejde o to, kolik ran inkasuješ. De o to, kolik ran uneseš a vždycky se zvedneš!

Dovi, dopo.

11.10.2014 Šulekovo - ŠK Rapid (6:0)

Jeden z najnepopulárnejších výjazdov nasmeroval vozíček poloimobilných Hrnčiarovanov do Šulekova.

Asi hodinu pred zápasom sa chlapci usilovali zoznámiť s hriščom. Vyšlo to na jednotku. Prvá minúta a 1:0.

Nemá veľký zmysel písať chronologicky, stačí povedať že niekedy okolo 25 minúty po spätnej prihrávke dali domáci na 2:0 a päť minút na to po priamom kope tretí banánis.

A stačili im na to dve strely.

Zápas vybavený. Zostávala len otázka, koľko?

Druhou otázkou bolo, že s kým? Jedna tretina základnej zostavy mala bobátko a druhá šoplík.

Objektívne treba priznať, že v Hokejke by sa mali naučiť zatvárať dvere, Jeďovi fučí na krk a zasekáva sa. Aj tak však bol povzbudiť.

Na Estádio de Šulinovo sme preto vybehli s výrazne pozmenenou zostavou. Jedenásť hráčov a hrali len traja. Lubo, Rado a Maťo.

Podsvinčatá tiež nepíšu reportáže, keď idú na porážku, tak si myslím, že tiež už neni veľmi o čom, v druhom polčase Šulekovčania apokalypsu dokonali, dali ešte tri a obdarovali ornitológov z Hrnčiaroviec kanárikom.

05.10.2014 ŠK Rapid - Cífer (2:2)

Milí priatelia,

prišiel som na to!

Sadla na nás depresia. Inak to nevidím.

Aj tutok, v nedeľu so Sajfr sity, Cíferani síce nastúpili s najsilnejším zložením, rozumej tomu tak, že pár ich hráčov ledva schovalo silné bruchá do dresov, my sme sa však ani tak nedokázali futbalom baviť.

Začiatok zápasu a Hrnčiarovani sa v druhej minúte apaticky prizerali prvej šanci Cíferanov, keď Paštiak z päťky pred brankárom domácich s prehľadom namieril medzi odlietajúce lastovičky. Ak to bol náhodou iný hráč, musí mi odpustiť, my sme ešte spali.

Cŕŕŕŕn, budíček a spiaci krásavci v červenočiernom sa prebudili. Síce len tak na pol oka, stačilo to však na to, aby sa hra vyrovnala.

V siedmej minúte hru na čisté šance vyrovnal Šeďo, keď po centri z prava sám na päťke zakončil ako Šebo. Teda nijak.

Nádej, že náš klinický stav zvládneme aj bez medikantov priniesla naša zlepšená medzihra a zvýšená bojovnosť.

Gólu sa však diváci dočkali až v 33. minúte, keď Vozo v strede vybojoval loptu, kolmou prihrávkou do veľkého vápna vyzval Sedélka na životný šprint, ten si loptu postrčil až k rohovej čiare, odkiaľ poslal prvou triedou doporučenú výzvu starému dobrému Jeďovi, ktorý z metra do odkrytej brány prelomil gólové suchoty – 1:0.

V 39. minúte zahral cíferský útočník skvelý gag v štýle Bustera Keatona, keď si smerom od hrnčiarovskej svätyne nabiehal na autové vhadzovanie a v skrumáži sa na rohu šestnástky potkol o vlastnú nohu.

Išli sme sa smiechom popukať, až kým sme si nevšimli, že hlavný arbiter pískol a jeho ruka ukazuje smerom k našej jedenástke.

Pán má asi rád absurdný humor. Monthy python a tak - 1:1. Do konca prvého polčasu teda už nebolo nič zaujímavé k videniu, zato na počúvanie by sa toho našlo.

Do druhého dejstva vstúpili Hrnčiarovanci najlepšie, ako mohli. Po skvele zahranom signále z rohového kopu našiel Maťo na zadnej tyči hlavu starého dobrého Jeďa, ten sa neulakomil a posadil lobdu na dekel Vozovi, ktorý sa už nestačil uhnúť - 2:1.

Ožili sme jak po konskej dávke xanaxu, ďalší povzbudzovák mohol v 55. minúte pridať Šeďo, ale zoči-voči vybehnutému brankárovi nezvolil ideálne zakrivenie lobu a ten mu gólovku s námahou vyškriabal na roh.

Po góle volala aj Van Fodorsi-ova akcia, ked prefrčal okolo statických záložníkov hostí a loptu z hranice šestnástky poslal vonkajším nártom priamo na cestu.

V 57. minúte sudí poslal pod sprchy ľavého obrancu hostí, čo sa ukázalo byť väčšou pomocou pre Cíferanov.

Tí výrazne zjednodušili hru smerom dopredu a súc o jedného hráča v poli naviac, sme opäť nedokázali loptu dlhšie podržať, vyviezť, rozohrať, roztiahnuť hru, naopak, sme sa zväčša bránili.

To sme vydržali do 76. minúty, keď sa k lopte po spätnej prihrávke dostal Timo a strelou k tyči nedal Kuzmičovi šancu.

Ako sa hovorí, chudobnému aj z Hrnčiaroviec vykypí a vykypet nám mohlo po Janekovej minele, keď malú domov poslal rovno na nohu osamoteného Cíferčana, ten však sám pred Kuzmičom namieril k vzdialenej žrdi. Chvalabohu, smerom na Cífer.

Deprimovaní Hrnčiarovani v zostávajúcich minútach tak opäť emočne padli na dnoa do konca zápasu sa zmohli už len na pár pološancí.

Novú krv sa pokúsil priniesť Milanko po pravej strane, ktorý v predposlednej minúte peknou spätnou prihrávkou našiel na hranici šestnástky voľného Paťkóola, ten si loptu aj prebral, sľubnú strelu mu však zblokovala obrana neprajných Cíferanov.

Koniec, hlava v smútku, ešteže máme tých Brestovancov. Alebo oni nás?
No uvidíme čoskoro...

03.10.2014 Veľké Orvište - ŠK Rapid (2:1)

Milí priatelia,
a tento poznáte? Sedí hrbatý s koktavým, hrbatý sa vyberie domov, na ráczcestí ho stretne smrtka.

"Hrbatý, čo to máš?"  "Hrb." "Daj sem." Čávo sa vráti, vyrovnaný jak rozpočet republiky, koktavý ho zbadá, kámo reku čo je a tak, a on že víš smrtka hentam na ráczcestí, šak opýtala sa ma a zebrala mi ho, super, idem tam aj já, porád veter, ani dvere nezavrel, dojde tam, tam smrtka a že koktavý máš hrb? "NE." "No tak tu máš." No a takto nejak sme to dobojovali aj my. Oveľa ľahšie by sa písalo napríklad o učebnicových akciách, príkladnej bojovnosti a chladnokrvných zakončeniach, pravdou však je, že je asi najvyšší čas zložiť si ružové okuliare, lebo nám ich realita s kopačkou z otočky vrazí do hlavy.

Od úvodu zápasu to bol z našej strany v príjemnom futbalovom areáli kŕč. V zápase dvoch namočených tímov to boli domáci, ktorí v prvom dejstve udávali tón, v čom sme im my nepresnou rozohrávkou a nekoncentrovanosťou výdatne pomáhali.

Ako by povedali slovutný Ladislav, absencia stredovej medzihry a wariorskej spirituality hosťujúcich rezultovala pre ich fortunu iba do jediného gólu v sieti somnabulických Hrnčiarovanov, keď po šupovici Orvišťanov v 25.minúte chytil loptu na solar náš nesmrteľný brankáris a kým rozmýšlal, či si neprehltol polovicu chrupu, tak domáci útočník pohodlne z hranice päťky skóroval.

Keď to ináč nejde, treba zatiahnuť aj ručnú, ako napríklad Dancúl, ktorý asi v 40. minúte vykoľajil jeden stredový vagón domácich, načo sa domáci vehementne dožadovali, aby strojvodca ihneď ukončil jazdu už spomínaného zadáka Hrnčiarovanov.

Ten nakoniec aj cez poločas vystúpil, toho nahradil Vozo, ktorému to však v poslednom čase sype už len za klávesnicou.

V 49. minúte si aj dobre nabehol na pretiahnutý center z ľavej strane, polovysokú loptu však netrafil ideálne, alebo ako by skonštatovali tréner aj spoluhráči že: typicky, a tak sa vyrovnanie nekonalo.

O pár minút na to sa ekvilibristicky tri minúty pokúšal poskladat staré kosti do efektných nožničiek, domáci však stihli dofajčiť a vložiť sa do trajektórie gólu roka. Banda jedna!

Filozoficky povedané, v týchto chvíľach mala naša existencia nejaký zmysel a ani ten benzín nevyzeral byť spálený nadarmo.

Domáci zverenci nám síce naďalej podkurovali pod kotol, najviac urastený strojvodca s číslom 10, o ktorom sa hovorí, že spravil z terminátora tamagoči a na to, že si odbehol z Mr. Olympia, nám pripravil nejednú horúcu chvíľu.

Najmä však Dudkovi, ktorý pri ňom aj oľutoval, že začal držať diétu.

Odolávali sme jak vychcaná osemnástka, častokrát aj za cenu nedovolených zákrokov, naopak boli sme to my, ktorí z čista-jasna v 74. minúte udreli, keď si Šeďo prebral v šestnástke loptu, potiahol k čiare a spätnou prihrávkou ponúkol Paťovi Patkolóovi gól ako na podnose.

Ten sa nepatkól a loptu umiestnil medzi dvoch dobiehajúcich obrancov do sita.

Domáci znervózneli a najmä diváci začali mať chuť bližšie spoznávať hlavného arbitra, ten si však držal svoju líniu a správne nenaskočil na niektoré barandovskétriky domácich, drobné chyby si ukorigovali sami hráči, keď sa v rámci fair play priznali, aj k čomu nemuseli.

Atmosféra správne gradovala, taká pravá juhoamerická, domáci sa v posledných minútach snažili búšiť do súpera, ale buď nesprávne obutie, alebo náš nesmrteľný Džánlujdží boli proti.

Ten sa však v 75. minúte zranil a zápas odchytal na jednej nohe a s polovicou chrupu. Jeho bolesťou skrivený úsmev však neveštil nič dobrého.

Aj tak bolo.

Aj keď chytala len jeho polovica, stále nás držal nad vodou až do 91. minúty, keď sme netakticky pri priamom kope nechali odkrytú prednú časť bránky a nie že sme boli len koktaví, ale domáci nám na cestu pribalili hrb, čo nás mrzelo o to viac, že po zápase sme šli vinšovať k šesťdesiatinám nášmu skvelému hospodárovi, ktorý sa celé roky s láskou stará o naše, hlavne jeho zásluhou krásne, hriščo.

Touto cestou mu chceme aj zablahoželať v mene nás veľa zdravia, šťastia a hodne trpezlivosti s nami.

P.S.: Do stredy napíšem aj o domácom zápas so Sajfr sity, ak ma dovtedy neumlátia v kabíne.

28.09.2014 Siladice - ŠK Rapid (4:0)

Milí veriaci,
súboj lídrov tabuľky potvrdil, kto kam patrí. Do Siladíc sme vycestovali v rámci motivácie s prevrátenou tabuľkou a ako líder sme svoje miesto potvrdili.

Do pol štvrtej sme sa držali statočne.

Potom začal zápas.

Domáci síce začali očakávaným náporom, ten však bol viac-menej platonický, teda skôr viac ako menej, pretože sme ich útočné snahy dokázali eliminovať už pred územím našej šestnástky.

V siedmej minúte som po prvej hlavičke zrazil hladinu alfa na prijateľných 0,4 promile, tak aj ten pohyb po ihrisku bol badateľnejší.

V 15. minúte však takmer udrel blesk do domácej svätyne, kedy si Š(J)eďo našprintoval poza obranu, preloboval brankára a v behu sledoval trajektóriu lopty smerujúcu do opustenej brány.

Nechcem tu moc konšpirovať, ale určite musel niekto z domácich funkcionárov zapnúť nejaký magnet, alebo čo, pretože lopta skončila na tyči a my takmer na pohotovosti.

Nedáš, dostaneš platilo do bodky a do minúty, keď Janek zlým podbehnutím pripravil palebnú pozíciu Sekerešovi a ten krížnou strelou nedal Džánlujdžimu šancu.

O desať minút Janek svoju minelu zopakoval, tentokrát v ružovom a v 26. minúte 0:2.

Dobroprajní hostia, teda my, sme takto posadili vlastnými chybami domácich na koňa, alebo skôr na naše chrbty. Že nech sa páči, nedarí sa Vám? Však my vám pomôžeme!

Nič na tom nezmenila ani situácia z 28. minúty, kedy si Vozo zabehol na správne nadýmaný míč, nešpekuloval a z hranice šestnástky strelou pod brvno vyprášil domácemu brankárovi pavučiny z rukavíc.

To však v pohode hrajúcimi domácimi neotriaslo a do polčasu nám po hlavičke o minútu šupli ešte jeden banánis.

To už nám začal v hlavách vyhrávať Jožko Melen, né pětku né.

Druhý polčas bol o tom, vybojovať akotak prijateľný výsledok, keďže evidentná futbalová kvalita bola na strane Siladičanov, pochvalu za našu stranu si zaslúži naša bojovná obrana a Maťo s Gregym, ktorí nastúpili napriek tomu, že cez víkend ležali v horúčkach.

Sympaticky hrajúci Siloši márne dobýjali našu bránu, kde kraľoval náš mladík Bufón.

Zmenu stavu nepriniesla ani štandardka z hranice veľkého vápna, ani po filigránskom Bubnovom lobe, tá prišla až v 82. minúte po druhej gólovej hlavičke Mesároša.

K finišu maču sa domáci brankár začal oberať z pavučín, nakoľko v druhom dejstve sme ho ani raz neohrozili. Stav 4:0 a do konca zápasu sa už nič neudialo.

Udialo sa však po zápase, kedy nás naši priatelia zo Siladíc pohostili skvelými Dino klobáskami a v družnej debate by sme tam hádam zostali doteraz, pretože je to tiež správna banda vedená pár nestarnúcimi terminátormi, fungujúca často v neľahkých podmienkach, výlučne z vlastných zdrojov.

Rozdiel medzi nami je asi v tom, že sa dokážu oprieť aj o mladších hráčov.

Ako píšem, bolo fajn a ďakujeme, keď to však takto pôjde ďalej, budú nám o rok dosť chýbať.

21.09.2014 ŠK Rapid - Drahovce (1:2)

Milí pozostalí,
s láskou spomíname na krásne časy hrnčiarovského futbalu. Natíska sa otázka, či vôbec také časy boli.

Ale boli!

Na jar sme presne s týmto istým kádrom vykúrili Drahovce 1:0. O desiatich hráčoch. V nedeľu nás ale vykúrili oni, alebo možno ani tak nie, ako pán hlavný.

Oprávnený hnev polovice synťapického jadra fanúšikov Linky smeroval na muža v žltom, ktorý sprosto dvakrát žebrákovi v priebehu posledných päť minút podkopol palicu.

A v 91. minúte si doňho ešte kopol, keď dovolil hosťom skórovať z ofsajdu. Keď už teda ideme od konca, v priebehu druhého polčasu sme siahali na tri body.

To by však Vozo musel byť trochu pohotovejší. Šak aj táto veta mi trvala  päť minút. Dve nádherné lobdy od Maťa, ktoré stačilo upratať do siete, chycit pod pazuchu a ukončit kariéru skončili na chrbte a v rukách brankárisa Drahovčanov.

Ako na to, nám predviedol Cigy v 66. minúte. Po ukážkovej narážačke od Jeďa mikropohybom (toto si dám patentovať) oklamal dvojicu súperových obrancov a z hranice šestnástky umiestnenou strelou k žrdi skóroval.

Je pravdou, že medzitým náš Džánlujdží Bufón chytil dve čisté šance hostí a v prvom polčase tiež dve, ale sedím vedľa neho v kabíne a kdo by ho očúval, tak radšej spomeniem motor mužstva, nášho skinheada od prírody Sedélka, ktorý bránil, vypichoval, rozohrával, tvoril a to všetko v permanentnom pohybe.

Ten sedí trochu ďalej a kvôli povinnostiam chodí sporadickejšie, tak to hádam vydržím. V strede zálohy mu zdarne sekundoval Marko, nie zo Stropoje, lebo nechceme, aby nám ho Liam Neeson zakiloval,a títo dvaja by si mali ísť vymeniť olej, pretože tak sa to po desať tisícoch metroch robí aj s autom.

Olej sme doliali večer aj my, s Jeďom a Šurinkom, samozrejme pod bedlivým pedagogickým dozorom nášho nešťastného trénera, pričom Jeďo zápas odohral štandardne dobre a btw. v horúčke a Ivkovi Šurinkovi praskli v ôsmej minúte traky, nééééééé sval.

Týmto pádom by som vrátil k začiatku zápasu, lebo ten si pamätám, šak neni to návrat dom, pravda, aj keď sa hovorí, že mozog zvykne takzvane vytesňovať traumatické zážitky no a nás traumatizovali Drahovčania hneď v tretej minúte po rýchlej kombinačnej akcii.

Prehrali sme 1:2 a už to znesie aj pomenovanie, že smolne, učinili sme za dosť neprajníkom, ale miestami naša hra začala dostávať víťaznú fazónu.

Záverom, kabína stojí za trénerom, to že mu nepomáhame na hrišči sú naše... šak totok.

Prípadné pripomienky www.siedmejebo.sk

07.09.2014 ŠK Rapid - Dvorníky (0:2)

Milí trpitelia,
najprv bolo slovo. Potom desať morových rán v Egypte a v nedeľu to zaklincovali Hrnčiarovce s Dvorníkmi.

Táto sezóna mala byť pohodlnou vyhliadkovou plavbou, lenže hneď v prvom kole narazil hrnčiarovský Titanic na ľadovec menom Doka, potom ho vyrabovali piráti z jednej aj z druhej Krupej, aby to, čo zostalo, rozobrali Majcichovčania.

O Leopoldove ani nehovorím, buďme radi, že sme sa tam zdržali necelé trihodinky, pretože ten futbal, čo predvádzame, by niekto mohol pochopiť ako trestný čin.

Zápas s Dvorníkmi mal preto byť akousi opravou poškodenej lode v domovskom prístave, do ktorej sa s vervou pustila celá Hrnčiarovská kompánia a do 20. minúty sa dalo na to pozerať.

Potom však z ničoho nič priletelo torpédo spoza šestnástky a hneď prvá strela hostí skončila v sieti. Zvyčajne sa núka na takomto mieste veta, že domáci zapli na vyššie obrátky s úmyslom zvrátiť nepriaznivý stav.

Áno, zapli.

Ale keď si pustíte hocijakú čiernobielu komédiu v zrýchlenom režime, bude to to isté. Kým prvý polčas bol nemý a čiernobiely, druhý priniesol farbu a bohatý slovník domácich zadákov, ktorí si nedostatok futbalových dovedností nahrádzali slovníkom pohoničov.

Pohonili nás opäť aj hostia, keď po našej nezištnej prihrávke a po našom autovom vhadzovaní do odkrytej brány v 73. minúte hostia z nafukovačky potopili hrnčiarovský parník.

V tejto reportáži je veľmi málo o dianí na ihrisku, ale v spätnom pohľade je aj tých pár viet veľa, pretože domáca skúsená posádka až na nestarnúceho kapitána a holandského šlachtica Rado Van Fodora neukázala absolútne nič, a to hostia nepremenili ďalšie dve stopercentné šance.

V sobotu naša loď vypláva do vzdialených končín Orvišťa, ktoré je na tom podobne ako my, tak sa futbaloví kožmekeri môžu tešiť na súboj jednookého so slepým.

Do skakavenia, priatelia!

31.08.2014 Majcichov - ŠK Rapid (3:0)

Milí veriaci,
piate kolo prinieslo tragický omyl, kedy Hrnčiarovani docestovali na zápas do Majcichovskej doliny.
Tento fail sa dá prirovnať jedine tak k vystúpeniu cigánskej kapely na zraze neonacistov.
Domáci nečakali ani minútu a nechápajúcich Hrnčiarovanov bili od úvodu hlava nehlava, ked len v prvých desiatich minútach zahrávali asi 23 rohových kopov.
Na polovicu domácich sme sa prvýkrát dostali asi v 11. minúte, lenže Vozo nemal svoj deň (mesiac, rok, či päťročnicu) a tak z náznaku rýchleho protiútoku opäť nebolo nič, manglovica pokračovala a v týchto chvíľach jediný, kto držal tón bol náš nestarnúci brankársky terminátor MajoŠ, ktorý v 15. minúte zneškodnil domácim pokutový kop, aby následne o dve minúty preplachtil od lavej tyči k pravej a bravúrnym zákrokom vyškrabal nebezpečný priamy kop. Za zmienku stojí ešte ľavá strana hosťujúceho mužstva, ktorá sa skvele dopĺňala. Raz dojebal jeden, potom druhý. Práve z tade voľný ako vták prešprintoval, aj keď nemusel, pretože si ho nikto z hráčov Rapidu nevšímal a nacentroval záložník domácich na vzdialenejší roh súperovej päťky, odkiaľ po priťuknutí hlavou Valšo san z kroku pohodlne skóroval do prázdnej brány. 25. minúta a 1:0. 
V 30. minúte sme si dokázali 3 krát prihrať na súperovej polovici.
Majstrovstvo v zakladaní rýchlych protiútokov sme opať dokázali o minútu, keď Zajko našiel z priameho kopu nabiehajúceho Gerža. Na našu škodu však už Geržo nehráva u nás a tak sme opäť horeli. geržo teda preletel otvorenou obranou až do šestnástky Rapidu, kde nikým neatakovaný miesto strely volil prihrávku na Valša, ten miesto strely ešte zvolil klučku, potom opäť zvolil prihrávku na Gerža, ktorý z úplne odkrytej brány trafil tyčku, potom zase prihral Valšovi, ten zase jemu... a zhruba po dvadsiatich sekundách tejto komédie sa v deji stratil aj postranný rozhodca, známy tým, že navštevuje rovnakého kaderníka ako majster N a ktorý nezaregistroval dva ofsajdy. Vykúpenie pre všetkých zúčastnených priniesol Valšov gól opäť z pol kroku od bránkovej čiary. A z ofsajdu. 
Inak bolo by celkom fajn, keby na zápas boli delegovaní postranní rozhodcovia, ktorým by fungovala ruka, v ktorej držia zástavku, prípadne by im nevyletovala nekoordinovane ako na druhej strane.
Alebo im už bolo tých dvoch menovaných útočníkov Majcichova už tak lúto, že im po tej tragikomickej epizóde dopriali skórovať, lebo už tých drevákov a kok...v po všetkých ich pozahadzavaných šanciach pred aj po inkriminovaných sekundách bolo na tri vagóny.
Márovačka pokračovala až do konca polčasu, v tom druhom sa Hrnčiarovani zlepšili pohybom, ujasnili si, z ktorej strany sa predskakuje útočiaci hráč, zásluhou Jeďa, Zajka, Rada sme si dokázali na súperovej polovici vytvoriť chvíľkovú optickú prevahu, klinec do rkavy nám však pribyl opäť Valšo san, kedy hneď z prvej šance domácich a z nepredstaviteľnej vzdialenosti 5 metrov opäť skŕoval!!! Prepokladám, že sa cez polčas prezul. Ľavú dal na ľavú a pravú tiež kam patrí.
Vyrovnanejšia partia pokračovala aj po striedaniach, viac šancí na skórovanie mali opäť domáci, sľubné kontry do otvorenej obrany však nedotiahli do konca.
Po záverečnom hvizde si zbití Hrnčiarovania zbalili svoje fidlikátka a majú cez týždeň čo robiť, aby ich do nasledujúceho predstavenia dali dokopy.
Snáď nám k tomu pomôže aj pán farár, ktorý práve v nedeľu oslavoval päťdesiatku a ktorému predsedníctvo ÚV KSČ, sorry Rapidu venovalo k jubileu dres nášho športového klubu.
Majú čo robiť Dôstojný pán  a teda v mene hráčov by som si dovolil zaželať Vám veľa zdravíčka, šťastíčka a hlavne trpezlivosti 

24.08.2014 ŠK Rapid - TJ Družstevník Horná Krupá (1:2)

Milí veriaci.
Keďže sme už odohrali štvrté kolo a zatiaľ nikto nevidel v tejto sezóne Hrnčiarovanov vyhrať, nedovolím si priateľmi Vás nazvať.
Tiež ale nikto nechodí v nedeľu do hocijakého svatostánku, že akurát dnes príde ten zázrak. Pravdupovediac v súčasnej forme domácich je pravdepodobnejšie, že sa Vám v reštaurácii zjaví sama Špagetová príšera, než že Hrnčiarovanci vydolujú tri body.
Taký je však život. Aj futbal. A áááj šecko.
Samotný zápas by sa dal zhrnúť do jednej vety, na ktorú by hrdý mohol byť i samotný bárd slovenského spolukomentovania Ladislav Borbélyi.
Kompaktnejšie hosťujúce mužstvo od začiatku forsírovalo technický štýl fotbalu zameraný na krátke prihrávky v strede technicky vyspelým strednopoliarom, čo mi mimochodm pripomína štýl, ktorý som forsíroval vo svojom posobení v Tatabányii, s následnou prekvapivou rozohrávkou do strán, kde najma pravá strana domácich vykazovala deficit herného kumštu a po ktorej smerovali rýchle diagonály do polootvorenej defenzívy domácich, z ktorých následne rezultoval neprepremenený pokutový kop...
-do reči mu skočí Marcel M.-
'ktorý chytil Michal Kuzma, zaujímavé je, že jeho prapradedo chytil už za tridsaťročnej vojny vo Švédsku španielsku chrípku, ale mor ho obišiel...
- k slovu sa vracia Ladislav-
...rád by som dokončil vetu a to, že dezorganizácia domácej defenzívy pozývala hosťujúcich Hurónov na piknik do veľkého vápna domácich, kde po zvonení na žrď domácej bránky, vstúpili takpovediac aj dnu v podobe streleného gólu, ktorý mal domácich naštartovať na vyšší rýchlostný stupeň, ktorý sa snažil zaradiť aj tréner domácich výmenou súčiastiek škrípajúceho Voza ...
- a spomenem sa, šak si to píšem sám  -
..., bohužiaľ pre domácich odišla v kritickej chvíli najstaršie slúžiaca a najspolahlivejšia súčiastka v podobe stopéra do servisu pod sprchu, na čo domáci paradoxne zareagovali vyrovnávajúcim gólom, kedy sa rýchlostnou explóziou primárne prezentoval ľavý strednopoliar domácich a do neveriacich duší vlial iskierku nádeje, ktorú však zahasil po verdunskej obruči okolo domácej šesnástky a ostreľovaní ...
-do reči mu zase skočí Marcel-...
'A to pripomína že pri Verdune...'
- Laco:
'Marcel drž p... a nechaj ma dohovoriť!... víťazným gólom navrátilec Guldan, na ktorý sa o pár minút pokúsil odpovedať zvonením na brvno striedajúci Sedlo, hosťujúci však absolútne odmietli pozvať domácich nielen do domu, ale aj do bránky a tak sa zrodilo viacmenej zaslúžené víťazstvo hostí.
Marcel teraz móžeš... 
'Už nemám k tomu čo dodať ...

17.08.2014 Leopoldov - ŠK Rapid (3:1)

Milí priatelia futbalu,
3.kolo Nicholaus medzidzedzinskej ligy zavialo Hrnčiarovanov pod majestátne múry Leopoldovskej väznice.
Tomu zodpovedal aj náš výkon, ktorý vyzeral, ako by sme nastúpili na výkon trestu. Domáci bacharillos nás uväznili na našej polovici a búšili do nás od začiatku a prvý trest prišiel už v 9.minúte, kedy sme pri rohovom kope nepokryli Beka a ten hlavou skóroval. Domáci tlak nepoľavoval, zopár výbornými zákrokmi sa prezentoval náš Mišo brankáris, ale ten je príslušník, tak si bacharmi rozumie viac, na druhej strane domáci brankár stihol vylúštiť troje ťažké sudoku, až do 21. minúty, kedy Jeďo trafil Voza do hlavy a bolo vyrovnané. 1:1. Do polčasu sa stav, ani obraz hry nezmenil, v druhom hneď z rohohrávky založil Vozo z výkopu peknú útočnú akciu. Dilino, ale súperovi.
Domáci filcung pokračoval, keď nás Leopoldovani futbalovo vyzliekli do naha, nádej na podmienečné prepustenie z basy z aspoň bodíkom nám zmaril v 54. minúte z pravej strany Endrle, po prihrávke za obranu. 2:1. Hostia, teda my sme sa snažili opekniť aspoň propagačnými útočnými akciami, problémom však bola finálna a predfinálna fáza, zato domácim sa z množstva šancí podarilo vytrestať Hrnčiarovanov už len raz v 72. minúte. Za zmienku ešte stojí striedanie brankárov, kedy Miša nahradil večne mladý MajoŠ a po úraze ešte z minulej sezóny z Linča, si pripísal prvé súťažné minúty a čisté konto.
Konečný stav 3:1, a vóbec to neni dobré a jak tak pozerám na tabuľku, vyzerá to dosť na péčko, škoda tých individuálnych chýb v Linči a nepochopiteľného zaváhania doma s Dolnou Krupou, kde som mimochodom koment nenapísal, lebo moja duša umelca na to nedokázala nájsť výrazové prostriedky.
No nič, musíme sa vzchopiť, skúseností na to máme, neni dôležité koľkokrát padneš, ale to že vždy sa o jeden krát viac zdvihneš a to platí tak na piatky, ako aj nedele. Pravda Mário Šoš  Vieme o tom svoje

03.08.2014 Zeleneč - ŠK Rapid (5:1)

Milí priatelia futbalu.
Dlho očakávaný štart novej sezóny priniesol susedské derby Linčanov s Hrnčarovanmi. Ako je zainteresovaným známe, minulé stretnutie sa vďaka počasiu odohralo na novo vybudovanom rybníku, a keďže to zas v nedeľu vyzeralo na poriadnue leju, pribalili si oba mančafty ku kopačkám, plutvy, nafukovacie kolesá a potápačské okuliare. Ja aj vernú kačičku. 
Nakoniec bol z toho len jemný dážď, čo značne zrýchľovalo hru a boli to najmä domáci, ktorí od úvodných minút točili hostí jak na hrnčiarskom stole. Nápor domácich bol v 7. minúte takmer korunovaný gólom, po strele z päťky však skvele zasiahol náš brankáris Michalis fízlis :).
Zahrmelo však na druhej strane, po nedorozumení Kahna s oboma predstopérmi s k lopte pred prázdnou bránou dostal Vozo a štatistici vedia, že to je minimálne 40% pravdepodobnosť gólu. Jednou z najčastejších príčin prečo z toho nebýva gól býva, že lobda sa tam jednoducho nevládze dokotúlať. Ale teraz tam zapadla. 0:1.
Domáci odpovedali takmer vzápätí. Nestarnúci hrajúci tréner si nekrytý prebral loptu na polovici, pred šestnástkou na seba naviazal polovicu hosťujúcej obrany, mičudu posunul nabiehajúcemu útočníkovi, ktorý ju z prvej poslal na nohu Bánovcovi a ten nám natrel Bánoveckú nátierku. 1:1.
Zvyšok polčasu bol potom ako karetná partia, so šancami na oboch stranách, domáca strela z diaľky, ktorú Michalis robinsonádou vytlačil na roh, highlightom zápasu bola parádička hráča s číslom 11,(vrodená skromnosť mi bráni napísať, že som to bol ja) keď si pätou obhodil brániaceho stopéra domácich a jemným lobom ponad predstopéra a Kahna prihral nabiehajúcemu Kozárovi, ktorý z päťky prehlavičkuval prázdnu bránu. K tomu sa žiada povedať len jediné: "nelec jak blázen!!!" A šanca hrnčarovanou v poslednej minúte prvého polčasu, kedy sa ten nešťastný Vozo k tej lopte po druhýkrát pred prázdnou bránou nedostal a ani stopér ho nenastril dostatočne presne, aby padla do štrikovaného.
V druhej polovici kartová partia pokračovala, domáci hrali zelen, hostia červeň a rozhodca bol taký žaluď. Asi nemal gule. Tie však mali domáci a navyše v rukáve časom overený tromf menom Laco Dóka, ktorý neustále miešal karty a rozdával, v 51. minúte zase Maronovi na vysokú dvojku a 2:1. Hrnčarovani sa pokúsili s výsledkom ešte niečo spraviť, ale okrem pekného centra našej novej akvizície z Dubového, Paťa na hlavu nabiehajúceho Gregyho, ktorý z päťky prehlavičkoval bránu a dvoch prienikov Voza a spätných prihrávkach do šetnástky, mali hosťujúci v rukách, či skôr presnejšie v nohách len samé šeplety. Zato domáci vytiahli ako žolíka Ujlakyho a vymalované bolo v 79. minúte, kedy hrajúci tromf domácich Dóka zvýšil na 3:1. Dielo skazy do zdecimovanej defenzívy hrnčarovanou dokonal Burus v 86. minúte a Bánovec v 90. minúte.
No a tak nás to trápilo, že sme ani poriadne neposedeli a fičali so sklopenými ušami dom.

27.07.2014 Letný turnaj mužov

Milí futbaloví priatelia,
Ako je širokej obci futbalových kajšmentke známo, v malebnej obci pri pobreží Parnej sa mal uskutočniť futbalový turnaj za účasti popredných tímov z blízkeho i vzdialeného okolia. Z blízkeho pricestoval Zeleneč, po Parnej sa preplavil Biely Kostol, svojou účasťou nás poctil posledný víťaz ligy majstrov OS A Majcichov, s ktorým bol naplánovaný prvý zápas turnaja.
K futbalu ani nie je tak veľmi čo, a aj keď poprední futbaloví kožmekeri tipovali za mierneho favorita domácich, organizovaná obrana a dobré držanie lopty v strede ihriska dovolilo Hrnčárovanom len náznaky šancí, ako Zajovu tyč z priameho kopu. Na druhej strane však nemilosrdne trestali hostia.Keďže v útoku hostí operoval všetkým dobre známy Valšo a opäť mal deň, že z tohto mráčka nezaprší, skúsili hostia poslať z priameho kopu z 30 metrov malú domov nášmu brankárisovi a nakoľko chvíľu predtým padlo na hriščo 28 kvapiek vody, bol z toho regulárny gól.
Odpovedali sme do 5 minút, keď Gregy takmer z rohovej čiary z päťky usmernil volejom loptu do siete. 1:1. Majcichovčanom sa však málilo, vôbec sa necítili, ako na návšteve, rozhodnutí pobrať všetko, ešte do prestávky z priameho kopu spoza šestnástky zvýšili na 1:2.
Po prestávke sme prestriedali, s cieľom otočiť nepriaznivý vývoj, neaklimatizovaný Jeďo sa šiel aklimatizovať, naša snaha však zostávala platonická, ako úmysly celý rok abstinovať. Boli to práve hostia, ktorí mohli svoj náskok zvýšiť, faktor Valšo však opäť nezlyhal. Na šestnástke si zasekol stopéra a zoči voči bezmocnému brankárovi zasekol seba. A potkol sa na lopte.
V poslednej minúte pri márnej snahe domácich o vyrovnanie potom radšej v obdobnej situácii prihral spoluhráčovi, ktorý stanovil výsledný rezultát 1:3.
Náš preceda potom zavolal svojmu precedovi, ten asi poslal posledné dva funkčné vrtulníky slovenskej armády, aby pritiahli naspäť búrku, čo už vyzerala byť za horami, medzitým sa stihol odohrať druhý zápas medzi Linčom a Bielym Kostolom s výsledkom 2:0 pre zelených, ktorý mi však neprislúcha hodnotiť, jednak že futbalu rozumiem ako pani Bejátka človeku, čo má rád fajnové veci a po druhé, že v stodole akurát končila napínavá F1.
Do búrky sa stihli ešte vyšantiť prípravkári, tých však z hrišča vyliala taká leja a búrka, že to vyzeralo, že adresátom mal byť slovenský parlament.
Čo sa dalo robiť, keďže na ihrisku stála voda, pozbierali sme pár kamenca na zachladenie pripravenej vodky, zrušili turnaj, ceny a poháre poschovávali, ja, keď som rozum nedostal do 36 rokov som dal na hrišči na tej stojacej vode jedno pristávajúce lietadlo, osprchovali sa a poďho utužovať kolektív.
No a večer by nám tanečky aj Jožko Golonka závidel.

21.06.2014 OŠK Dolná Krupá - ŠK Rapid (7:2)

Milí priatelia futbalu,
vypočul som Vaše pripomienky, naštudoval si základy gramatiky a dúfam, že aspoň v nadpise som sa trafil.
Dnešná reportáž je totižto veľmi dôležitá z jedného jednoduchého dôvodu: 7:2 vyzerá úplne na ... zle,no.
Teprva, prvé nespisovné slovo zámerne, ak sme hneď v druhej minúte zápase po priamom kope, predĺženej hlavičke s efektívnym zakončením Cigyho viedli. Kým sme oslavovali a kým sa každý s každým stihol vybozkávať bolo 1:1.
Ako by Ičko povedali, bola radosť iná, bol to smútok, úsmev nám nevyčaril ani Rado Van Fodor, ktorého prudká strela z päťky len tesne lízla hornú žrď. Konštrukcie pletiva za bránou. Chudák Jeďo, keď predtým dal jeden zo svojich najlepších únikov po pravej strane. 
Aby nám lúto nebolo, domáci nakopli loptu do našej šestnástky, kde si nikým neatakovaný ľavý záložník domácich stihol telefonicky vybaviť svadbu, pohreb, krštenie a popritom prihrať nabiehajému útočníkovi. 1:2. 
Keď napíšem, že prehrávalo lepšie mužstvo, kdo mi to uverí, no kdo???
Ako by zase Lacko Bordélyi povedali, po akcii z futbalovej moderny po pravej kvadratúre kvalitne pripravenej hracej plochy som poslal jemne nadýchaný a čechraný míč na Jeďovu hlavu, ktorý loptu usmernil vedľa pravej žrde. 1:2, lebo z druhej strany. Ale kto by sa na neho hneval? Má druhú najväčšiu fanúšikovskú základňu v okrese, hneď po mne  , opäť príkladne bojoval, podržal loptu v 35. minúte však opäť udreli dovtedy nevýrazní domáci. 1:3.
Do druhého polčasu sme nastúpili s úmyslom ... Ozaj, nastúpili sme vôbec? Nech boli naše úmysly akékoľvek, držali sme sa ich ešte nejakých 25 minút, potom s nami domáci kanonieri vyzametali ihrisko. Zvlášť viditeľná bola v posledných minútach absencia Sedélka, ktorý odohral trištvrte zápasu prakticky na jednej nohe, aj tak však v strede dominoval. 
Výsledok 7:2 je, myslím si krutou bodkou za celkom vydarenou jarnou časťou, tak sme po zápase vymenili to prvé písmeno za V a už to nebolo také zlé.
A keďže je ten koniec sezóny, patrí sa poďakovať najmä spoluhráčom, ktorí častokrát nastupovali so sebazaprením, trénerom, odíduvšiemu, hrajúcemu aj novopríchodziemu, funkcionárom aj skvelým fanúšikom, pretože robiť fodbal v dnešnej dobe, je tak trochu mimóza.
Ak neveríte, opýtajte sa svojej priateľky, alebo ženy :-)

15.06.2014 ŠK Rapid - TJ Družstevník Siladice (1:3)

Milí priatelia futbalu! Tak ste sa konečne dočkali.
Minulý týždeň vám začali majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré len potvrdili, že blbosť nepozná hranice a sprostí nie sú len naši okresní, či prvoligoví rozhodcovia. Samozrejme, nie všetci, ale tí, čo si na ihrisko zobrali penu na holenie, lebo kráčajú s dobou, tak tí ano.
Vypredaný multišportový areál Rapidu navnadil poltuctom gólov na fodbalový bonbónik tím dorastencov. V domácej sieti.
Čo je doma sa počíta, si asi povedalo aj áčko a vlastnými zaváhaniami dovolili v 24. minúte už i tak futbalovejším hosťom po zbytočne stratenej lopte a rýchle rozohranom aute krížnou strelou k vzdialenej žrdi skórovať. Rau a prvé čau.
Futbalové klišé hovorí, že po inkasovanom góle zapli domáci na vyššie obrátky, ale keď máte motor na neutrále, tak asi nezrýchlite, napriek tomu však súhrou vesmírnych náhod, skvelom Gregušovom sóle v štýle Messi, následnej prihrávke Jeďovi, ktorý posadil loptu na Vozovu ofinu sme v 33. minúte vyrovnali. Vyrovnať sme mohli aj skôr, to by sa však posledne menovaný musel venovať hre, keď hosťujúcemu brankárisovi dvakrát vypadla centrovaná mičuda z rúk. Keď sa už zdalo, že sa v kľude dočkáme polčasovej prestávky, podbehol Miško center, ten sa dostal k čávovi Rauovi, ktorý pohodlne z čiary doklepol. To sa mu strieľa a ja to môžem svojim spoluhráčom vysvetlovať, že presne takéto lopty potrebujem, aby ma pri bránke buď prudko trafili, alebo nech mi to tam na čiare pred bránou nejako prudko neposkakuje. No ale zase mne by samozrejme odpískali ofsajd. 
1:2 a polčas.
Po prestávke sme svoj sen Šípkovej Ruženky snívali ďalej, neprebrali nás ani dve čisté šance hostí, na opačnej strane hostí poslal Jeďo hlavou po priamom kope pozdrav nebesám, o pár minút po peknej kombinácii so Sedélkom poslal ľavou nohou z ťažkej pozície loptu k ľavej žrdi, pre nás bohužiaľ však z opačnej strany a tak nás Siladičania zarezali opäť po zbytočnej strate lopty v 73. minúte tretím gólom.
Do konca zápasu sa už stav nezmenil, Jeďo bol 90 minút stráženejší než babrák Obama, moc nešomrali ani domáci diváci, rozhodcom, inak solídne písakjúcim sme nachystali aj syrové plátky, ktoré sme im aj zožrali a tak.
Ale na diplomy z TT13 sme vyhrali aj tak my.
Ešte predtým, než som išiel dať túto zlátaninu na fb som si prečítal, že Miško Schumacher sa nám prebral, možno sa niečo podobné podarí aj nám . 
Do počatia, priatelia

08.06.2014 TJ Družstevník Horná Krupá - ŠK Rapid (3:5)

Milí priatelia fodbalu!
Ak nerozumiete vážnej hudbe, nerobte si z toho nič. Ale keď sa niečo k tomu aspoň na kúsok približuje, nie, Nela Pocískajmakúsek to nebude.
Takže asi takto. Pre tých, čo sa chcú bavit o fotbale sú tu za chvílu majstrovstvá, ja chcem niečo spomenút o kultúre.
Konkrétne o putovnom orcherstri hrnčiarovskej filharmónie.
Né, jako nescem byt sprostý, tí, čo ma poznajú vedzá, ALE o futbale sa móžme bavit v šenku, toto bolo o inom. Toto bola kultúra. NIE bifidus aktiv, črevná mikroflóra. 
Koncert.
Na skvele pripravenej scéne Estádia de hurons zahrala hosťujúca filharmónia už v ôsmej minúte skvelý part, kedy po kombinačnej akcii, práva vyhradené pre nášho precedu, Dudko v akcii triangel, husle, bicie trafil utekavšieho Voza. 0: jenna
Už vtedy mohol koncert skončiť, pretože ked sa trafím, je jedno či do brány, alebo do noty, tak minimálne štátny sviatok.
Bohužial, v tropickom horku, asi príprava na tie majstrovstva v Katare, to sudí špatne vyhodnotil a muselo sa pokračovať ešte ďalších 82 minút. Dobre, fajn, tak 81, lebo Vozo sám neuverejší, že trafil, ešte pol minuty strílal so samopalom kamarátov na tribúne.
Ale to bolo len také intro. Akože úvod. 
Tóny hrnčiarovskej filharmónie prenikali divákom až do duše, Maťo Zaoral až za obranu a Jeďo prvýkrát napol slák. 19 minúta a už fakt mohol písknut konec. Minimálne kvôli tomu, že sme mali na rovnako gólov.
Domáci legionaris dovtedy si brnkajúci na gitaris z reklamy od nemenovanej bankis dostali voľnú stupenkis na koncertis od postranis for penalties. 39. minutis a 1:2. 
Rosso nerris udržalis a prestávka.
Po prestávke sa nad pódiom hosťujúcej filharmónie začali prvých desať minút zaťahovať mraky, blesk však udrel na opačnej strane. Jeďo 1:3. Hovorí sa, že blesk nikdy neudiera dvakrát na to isté miesto, ale Jeďo neni blesk a má v péčku prírodné zákony. 69. minúta. 1:4. A to mi mohol aj prihrat, ale to by sa písalo stále 1:3.
Skvelý kultúrny zážitok narušil domáci útočník Marek Kriš, keď sa dostal za sekuriťákov a pohodlne oblúkom skóroval. 72. minúta.
šak teda čo s ným? Do konca koncertu sme už varhany nepotrebovali, tak sa s ním Milanko vyhlavičkoval. Po kombinačnej akcii, ako by nadiktoval náš preceda. Noty prenechal mladému Cagimu, ale asi falošné, keď po pravej strane Flauta Jack, alias Marek Greguš vyzval pekným tónom hneď štvoricu hosťujúcich hudobníkov na finálové cresscendo.
Raz darmo, aj príprava je dôležitá a tú Jeďo nepodcenil, teda tú piatkovú generálku a po nepríjemnom incidente s domácim útočníkom, ktorý sa dostal za našu bezpečnostnú službu obrany a nechal skolabovať nášho brankára, udrel opäť Ivo ten správny klinec na tú strunu a z 3:4 bolo 3:5. Porád som utekal dole, na toto ja už nemám nervy, 7 minút do konca, sprcha, po koncertné posedenie s fanúšikmi, nebojím sa to napísať s priateľmi ešte z časov, keď som hrával prvé husle, palety v Hokejke a hajde dom.
Do počutia priatelia :-)

25.05.2014 MTK Leopoldov - ŠK Rapid (2:2)

Milí priatelia futbalu. Rychlé šípy z Hrnčárovéc sa nám vybrali do neďalekého veľkomesta Leopoldov zvaného, ale takmer tam ani nedošli, keďže zabudli dojednať autobus. Chvalabohu že aspoň niektorým chlapcom policajti ešte nestihli zobrať vodičáky, tak sme situáciu promptne vyriešili. Mne už medzitým papiere aj vrátili.
Tradične v červenočiernych dresoch sme nastúpili na Prison field s trochu pozmenenou zostavou , najmä s o 40 rokov mladšou stopérskou dvojicou, s navrátivším sa Šurinkom v strede a s kapitánskou páskou na Jeďovej ruke. Hneď z prvej akcie po zúfalom Milankovom odkope z posledných síl už v prvej minúte, keď si brankár Leopoldova ešte asi kontroloval manikúru sa k lopte tiež z posledných síl dostal Jeďo, na čo už brankár stihol zareagovať, vybehol aby mu v bráne nezavadzal a Jeďo mohol v kľude trafiť štrikované. V tropickej horúčave udávali tón v prvom polčase Rosso neri, na basu opäť zahral Jeďo, keď v 18. minúte dorazil popod brankára ním vyrazenú lopdu po Vozovej strele. 0:2. Dovtedy strateným domácim sme mohli podkúriť ešte viac, ale vo finálnej fáze nám chýbalo viac rozvahy, naopak v 22. druhej minúte po tečovanom priamom kope znížili domáci. Náš preceda zvykne takéto situácie nazývať kombinačné akcie, ale už sme mu to vysvetlili, pil iba kofolu, tak hádam si to zapamätá. Zapamätať by si mohol aj náš laureát ceny fair play Mirko B., že nemá podbehovať lobdu a keď ju už podbehne, nemusí skúšať volejbalové parádičky, pretože to rozhodcovia zvyknú posudzovať minimálne žltou kartičkou najmä, ak rozhodca vyzerá ako dirigent Viedeneského filharmonického orchestra a keď ste typologicky podobní ako náš Mirko, tak si vás zvyčajne nájde aj druhá a ani sme sa moc nenačakali, len do 53. minúty v šmýkačke pokosil 3 metre štverečné trávnika a nešťastnou náhodou aj nohy zabiehajúceho útočníka, čím zároveň utvoril nový rekord súťaže s počtom 14 kariet za sezónu a to máme pred sebou ešte 4 kolá. Držíme palce.
Polčas 1:2, u domácich asi v šatni začali padať "kázeňáky", pretože na druhy polčas vybehli ako vymenení a dokonca dokázali si aj tri krát po sebe prihrať, čo v prvom pre nich bola španielska dedina. Naopak Hrnčarovani, začali strácať aj ľahké lopty a v našom veľkom vápne to horelo ako v neďalekej base v 91. roku. Tvrdé hriščo robilo problémy pri spracovávaní lopty ako domácim aj hosťom, prvý infarktový stav nám navodil Kuzmič v 60. minúte, keď si prudký center takmer ťapol do brány. Na naše šťastie loptu z bránkovej čiary odkopol Milanko. Nemohúcim domácim útočníkom predviedol lekciu z efektivity Dudko, keď loptu efektným odkopom nártom nasmeroval do vlastnej brány. Z hosťujúcej strany zaujala už len kombinácia "do piče, šak to bola lahká lobda a drž piču ty kokot vyjebaný", Jeďov prienik a strela pravačkou striedajúceho Jana Kozára, ktorá len tesne minula spojnicu brány Leopoldova.
Nakoniec sme to ukopali na plichtu 2:2, z hľadiska prvého polčasu málo, po druhom sme boli aj radi, tak asi teda spravodlivá remízka, po zápase klasicky do luxusného podniku s ľudovými cenami v Trakoviciach doplniť minerály a vitamíny v žltom moku, Jeďovi sme vysvetlili, čo znamená Švédske derby, keď hrajú Češi a Švédi, precedovi, čo je to kombinačná akcia a čo priamy kop, pacli jednu Nikolausku a fičali dom.

17.05.2014 ŠK Rapid - OFK Drahovce (1:0)

Po minulotýždňovom vodnopólovom zápase v Linči nastúpili hráči domáceho Rapidu proti celku Drahoviec aspoň v čistých kopačkách, keďže kvôli počasiu bola v utorok aj štvrtok strategická príprava v Stodole.
Čisté kopačky, jasná myseľ, iskra v oku, vodka v šatni ej veru, vybehľi junáci naši na súpera sťa sokoľíci súci, i prikvačiľi totých galganov potmehúdskych. No samozrejme, ako je hrnčiarovským dobrým zvykom, bez gólového efektu. Chvalabohu, pre niektorých žiaľbohu, ale pre nás zase chvalabohu nedodržali ďalšiu tradíciu inkasovaného gólu. Do šancí sa postupne dostal, ako je zas jeho dobrým zvykom Jeďo, ale ten zas tradíciu potvrdil a prvé šance nepremenil a Vozo, ale ten tradíciu môže hľadať v ročenkách okolo roku 2000, ale to sa vtedy ešte písalo tuším klinovým písmom. Tak jako tak domáci boli lepším tímom so spoľahlivým Kuzmičom v bránke, obranu dirigoval nestarnúci kapitán, ktorý začal hrávať v dobe keď vynašli oheň, spolu s hrajúcim trénerom, ten zase začal v dobe vynájdenia kolesa. Po stranách zachytávali nakopávané lopty súpera mladé pušky Milan s Dudkom, no dobre, tak keď je Milanko puška, tak Dudko vzhľadom k váhe musí byť minimálne húfnica. Variovanie a kreatívne performancie záložnej rady Rosso nerri na čele s hrnčiarovskými Robbénom a Ribérym (podobajú sa na nich, teda Sedlo stále, a Rado sa podobal na tú zjazvenú tvár asi týždeň po tej diskotéke v Relaxe), ktorým po krajoch zdarne sekundovali rýchlostne potentní krajní záložníci Maťo s so strateným a znovunájdeným Marekom pertraktovali v defenzívnej štruktúre klubu od Píščan anarchistické prejavy dezorientácie, čo vytváralo priestor na skórovanie domácich zadákov. Až do 27. minúty však bolo úsilie Rapidu jalové. Jalové, nie Jalšové! V spomínanej minúte padol jediný gól zápasu, keď Robben pravou zadnou (rozumej pätičkou) skóroval po priamom kope Iva Jedináka. Ako s obľubou hovorí Ičko Blatník, toho času ešte prezident hlavy štátu, mala to byť radosť, ale bola iná radosť a bol to hnev, keď sudí o 3. minúty nato poslal Cigyho na cigaretku. Razom sme takmer o 40 rokov omladli. Hrnčarovanov však takéto niečo nemôže zaskočiť, keď si už po prvé zvykli a po druhé, podľa Mourinovho vzoru nacvičujeme aj varianty nielen s desiatimi hráčmi, ale aj s ôsmymi, šiestimi, dokonca aj bez brankára, podľa toho, koľko sa nás na tréningu zíde. Veľkým prísľubom do budúcna sú v tomto naši dorastenci, ktorí majú nacvičené varianty aj s dvomi, tromi hráčmi. Červenočierny teda preskupili rady, na hrote zostal osamotený Jeďo, ktorý ešte z 25 metrov opečiatkoval brvno. 
Druhý polčas začal tam, kde skončil prvý. Toto je najzbytočnejšia veta, ale je taká prij..á, až je krásna. Na hrišči. Zmenili sa len strany, dokonca ani tie nie, pravá zostala napravo, ľavá vľavo a stodola za tribúnou doprava a rovno. A presne z toho smeru prišla aj zahraničná delegácia fanúšikov Frakfurtu v počte asi 8 tisíc, ktorý sa pravdepodobne kvôli veľkému diváckemu záujmu dostali na tribúnu až v spomínanom druhom polčase. Mali sľúbené, že keď prídu do Trnavy, že ich zoberieme na dobrý futbal , tak po tej Nitre sme si nemohli dovoliť už ďalšiu blamáž. Svojimi hlasivkami hnali neúnavne červenočiernych k víťazstvu. Mimochodom aj ich klubové farby. Nezmenil sa ani obraz hry, domáci sa zamerali na pozornú defenzívu a rýchle kombinačné akcie do otvorenej obrany súpera, výstižne pomenované to bolo jedným drahovčanom po zápase„kurva, tak ony hrajú desátý a majú ešte 4 čisté šance a piče my pomaly any jednu.“
K záveru zápasu sa obyčajne píše, že hostia prepli na vyššie obrátky v snahe o vyrovnanie, ale neprepli. Im preplo. Teda niektorým, najmä tým, ktorí v závere s fialovými očami išli zákerne po nohách hráčov domácich, čo v 90. minúte vyústilo pri rohovej zástavke k hromadnej strkanici, kde sa len čisto náhodou nezjavil náš karetný veľmajster a laureát ceny fair play Mirko B.
Vydrené, ale zaslúžené víťastvo, a keď mi to ešte raz celé zmizne, čo som mal napísané, ako včera, tak tento počítač letí von oknom.

11.05.2014 ŠK Slávia Zeleneč - ŠK Rapid (2:2)

Hrnčiarovskí jazdci apokalypsy nastúpili na prestížne derby s Linčom s túžbou čo najskór do sprchy a na nejaké to zahrievadlo po zápase. Proti tomu však bol systém, ktorý ako pravidelne každú nedeľu padol a preto sa nastupovalo s polhodinovým meškaním. 
Svižnému úvodu zápasu pomáhal jemný jarný dáždik, ktorý sa ale postupom času zmenil na skurvený nepretržitý lejak. Odhodlanejší hostia dobre pokryli polovicu Linča, teda Ujlakyho s Timkom a ako prví ohrozili bránu Oli Kahna, keď Ivan Jedinák nastrelil z priameho kopu v 5. minúte tyčku. Ako je jeho dobrým zvykom z prvej pološance gól nedal. Naopak na časy slávy si v 19. minúte spomenul Burus, keď tiež od tyče krížnou strelou skóroval. No do p...
Hostia sa však nezlomili, dobre si spomenuli, že po prehratom zápase nechutí ani piť, ako pred týždňom so Zavarom a už spomínaná hrnčiarovská legenda Ivan Jedinák o 3 minúty z päťky vyrovnal, keď Mirkovi Baničovi našťastie lobda nesadla podľa predstáv, lebo podľa náprahu by si to bol odniesol niektorý z divákov stojacich 12 metrov nad hriščom.
Až do polčasu sa skóre nemenilo, po góle volali najmä sklz Mareka Greguša a delovka Iva Hlinku, ktorá takmer prerazila hornú konštrukciu bránky. Na druhej strane hrozili Linčani zo štandardiek Mareka Ujlakyho.
Druhý polčas sa zase chvíľu čakalo na Hrnčarovanou, tí asi čakali na novú sadu dresov, ktorá však nedorazila, ono by to bol vlastne zázrak keby dorazila, lebo tie čo sme v nich nastúpili, sme kupovali pol roka.
Linčani ale také problémy nemajú, oni jednoducho nastúpili v druhej sade, čo zase naštartovalo Rapid a Ivo Jedinák tiež naštartoval rapid, keď za polovicou hrišča si 52. minúte na ceckoch spracoval prihrávku, prešprintoval stopéra, v šesnástke si ho ešte zasekol (teda stopéra, nie nič iné ) a strelou k vzdialenejšej žrdi poslal hostí do vedenia. 
To zase vyburcovalo hlavného rozhodcu, ktorý dovtedy pískal ako malý pako k výkonu hodného ozaj Obrfestkokota, čo aj korunoval vymyslenou penaltou, ktorá u slabších nátur mohla privodiť žalúdočnú nevoľnosť, vypadávanie vlasov, prípadne iné ťažkosti. Jednoducho také niečo ako tá chlpatá pičovina, čo vyhrala Eurovíziu.
K tomu ešte neustával ten skurvený lejak, takže Linčani boli suchí presne 30 sekúnd, v kombinácii futbal - vodné pólo preukazovali hrnčarovani lepšie plavecké schopnosti a keďže Jaro Timko na druhý polčas nastúpil, ale do auta, tak domáci hrozili zväčša nakopávanými lobdami do veľkého vápna. 
V 62. minúte nechcene kolenom knokautovali brankára Hrnčiaroviec, ktorý zostal dezorientovaný ešte o trochu viac, ako obyčajne. V 70 minúte po neuveriteľných kreáciách takmer všetkých hráčov v bazéne, konzultoval hlavný šašo s kapitánmi oboch plaveckých oddielov predčasné ukončenie. Keby skončil len on, nikomu by nechýbal. Nakoniec sa dohrávalo, k ofenzíve Hrnčiaroviec sa pridali aj Linčanský obranci, kedy dvomi pokusmi vyskúšali pripravenosť vlastného Oli Kahna. Holt Martin Škrteľ a Ján Ďurica majú verných fanúšikov.
Nakoniec plichta a morálne vížazstvo plavcov z Hrnčiaroviec, pivo a iné šmaky opäť začali chutiť, aj preto, že boli na účet, zem sa krútiť neprestala, chleba lacnejší nebude, vúl zústane volem, dnes je pondelok a nikomu sa nechce robiť a ja sám to nevytrhnem.