Keď netrafíte správny vesmír, remizujete aj vyhratý zápas

07.05.2018 08:34

Tentoraz písal o zápase Hrnčiarovce - Suchá nad Parnou 3:3 (1:1).

Milí priatelia, séria, že taký Gladiola len mlčky pritakáva a kopíruje, nenávidím štatistiku.  Ešte keby sme včera hrali devat rázy, tak vyhráme.

Ale hrali sme len raz. Pekne poporiadku. Hostia ani mincu nevyhrali, rozohrali, trikrát si ťukli do lopty, potom sme si ju požičali my, kolmica na Pecka, ten si ju len potiahol, pravouhlou nahrávkou našiel Jeďa a ten nezaváhal. 30. sekunda a 1:0. A teraz to pójde samé. No aj išlo.

Babe Jage, pod to fúzaté podpazušie. Rozohralo sa, chceli sme byť vzadu za pekných, že neodkopneme, aj sme takí pekní ooti zostali.

Jasné, vedieme po minúte 1:0 a už to pôjde samé, hlboko sme podcenili situáciu a hosťujúci Benkovský nám bez veškerej úcty k veku ukázal dlhý nos. Druhá minúta a 1:1. Už sme sa videli, že oslavujeme sedmičku, zrazu sme mali problém dať si finálnu prihrávku. V 10. minúte skvelým zákrokom hosťujúci brankár vytlačil Jeďovu tutovicu len k Peckovi, ktorý pohodlne skóroval. Všade inde majú video techniku, v Hrnčiarovciach stačí audio. Zakrič: ofsajd, faul, ruka... u nás ci to pískne, lebo šadze indze hosťujúci tím potopá, len v Hrnčárovcách to je rovný medzi rovnými.

Suchovančani zdvihli hlavu a s okliešteným kádrom zabetónovali vlastnú šestnástku. My sme sa zlakli samých seba, búšili sme do plných, ale vo finálnej fáze by sa nám prípravkári smáli, že čo s nami robí lopta. To sa prenieslo aj dozadu a ako šiel čas, kúrili sme to viac a viac. Polčas 1:1.

Cez prestávku sme si nastavili taktiku: vybehneme na nich a oni sa zesypú. Aj tak bolo. Jarná únava, nedorozumenie, z čoho rezultoval priamy kop z 20 metri pre hostí a Ronaldo si môže chodiť k Petrovi Janušovi do Suchej na hodiny doučovania priamych kopov. Ukážkovo do vingla 1:2.

Ešte stále 40 minút čistého času do konca, to ešte zvrátime. Ale zas. Načo by sme si to zjednodušili. Hosťujúci predstopér, čo jedáva na ranajky dlažobné kocky, k večeri si dá len nejaký menší ázijský štát, dlhý nákop a kým sa Matúš prebudil, 1:3. WTF! Po slovensky: Nech Ci Nejede!

NCN! 1:3. Aspon že to dal Slovák. 50. minúta. Konečne potom oheň a síra. Epicky. To už sa nedalo zvládnuť. Prezradím koniec. 3:3.

Ale do 65. minúty to išlo jak láva. Fakt je na čo byť hrdý. Každý vytiahol zo seba posledné rezervy, k nespornej kvalite a napriek šťastiu, ktoré nám neprialo, sme zapli mód "purpurové oči", jazdilo sa, doteraz neviem, či hostia mali echt brankára, ale chalanisko 4 tutovky vychytil, obrana hostí bola zahriata, jak ked raketopán klesá do atmosféry. V každom jednom zo všetkých ostatných paralelných vesmírov by sme minimálne o 2 góle vyhrali, nie, my musíme žiť práve v tom, dze na teba aj z chladničky vyskočí bradavicový Hranol. Nesťažujem sa, čo nás nezabije, to nás posilní, v ťažkých chvíľach sa kuje oceľ, pošlapanú hrnčiarovskú zástavu dvihol Pravý Vozo, ktorý loptu do slova a do písmena dotlačil v 55 tom do brány.

2:3. Aby sme konečne rozsekli ten gordický uzol, mladší Vozo bude Pravý Vozo a ja budem ten ľavý. O 2 minúty na to, po ukážkovej kombinácii Jeďo zľava centroval, trafil iba ruku hosťujúceho zadáka (každá jeho ťažká chvíľa znamená o šedivý vlas navyše, preto vyzerá jak Ravanelli), jedenástka s prehľadom. 58.minúta 3:3. Minimálne 30 minút do konca, to bude historický zvrat. Nebol. Hoci jeden útok striedal druhý, štvrtý piaty, šiesty, dvanásty, ak by sa vám niekto zo Suchej chválil, že má nové tetovanie lopty, obetavo išli do každej strely, Lusky, Jeďo, Pravý Vozo, dokonca ani Hilec nepodčiarkol výborný výkon gólom, keď si zprava nabehol za obranu a volejom a la Marco van Basten definitívne postavil hosťujúceho gólmana na muža zápasu. Nebolo súdené. Zblízka, ani zďaleka. Lusky 2 krát z pozície stopéra, najmä tá z 85. minúty k tyči, ako sa vraví, že tiahla strela, iba roh. Prakticky nebolo hluchej 5 minútovky, šanca striedala šancu, Jeďo, Pravý Vozo, Sedlo, Hilec, Lusky, zákusky aj galusky ...

3:3. Ale aby to čert vzal, s touto partiou má ten fotbal zmysel, trochu sme opäť pristali nohami na zemi a posledné, čo si pamatám, že aj rukami, reku, dajte ma na štyri, to prejdem už aj sám. Nazdáááár