Keby som loptu odkopol do potoka, nebol by som za...

24.06.2018 12:17

Tentoraz písal o turnaji mestských polícií, na ktorom nastúpil za trnavský tím. 

Milí priatelia, veľké prekliatie si na nás zasadlo. Večné druhé miesto. Tento rok hecovačka, že to nechceme, byť večne druhí. Tak sme to prelomili. Na opačnú stranu. Pome ale pekne poporiadku. Dvadsiatysiedmy ročník turnaja Mestských Polícií priniesol naozaj všetko - párky, pečivo, kávu a kúsky ovocia. Popritom zopár pozoruhodných športových výkonov. Úplne nečakane, ale plne zaslúžene vyhrali kolkársky turnaj dievčatá Mestskej polície Trnava. Kolkom sa nerozumiem, ale viem, že sa na to dobre pozerá. A nerozumiem v podstate ani futbalu, iba sa mi to darí jalovými písmenami zakrývať. Preklenutie k futbalu. Pred našim zápasom deklasoval Hodonín tím Zabrze. Za zmienku stojí najmä to, že českí priatelia dohrali všetci, čo nebýva až tak zvykom. Poliaci tam majú takého stopéra, že by s ním do súboja nešiel ani Vinnie Jones. Nám automaticky pripadol Bohumín. Prekliato ťažký súper, ale vyhrali sme polčasovú stranu s vetrom. A veter sme robili aj v šestnástke hostí, porád druhá akcia, Queto zo stopérskej pozície presným nákopom našiel Josého, more on vraj vyhral šprint s Usámom Boltom, len mu to neuznali, lebo v polovici trate sa mu vrchná polovica tela oddelila a dobehli len nohy. Ako sa hovorí, prehral teda o prsia. Ale to som odbočil. Takže on teraz keď uteká, pre istotu sa drží za trenky, alebo za niečo, čo sa dá uchopiť, aby nu nohy neutiekli aj s príslušenstvom. Druhá minúta a sám zoči voči reperezentačnému gólmanovi hostí do vingla na 1:0. O dve minúty na to opäť José, loptu však mal na ľavej a kým si ju stihol pripraviť na pravú, obrana sa stihla vrátiť, tiesnený po rýchlom brejku mieril nad. Medzitým Bugro vyčerpal zásobu všetkých verbálnych aj neverbálnych giest, aby mu prihral. Bugro. Samostatná kapitola. Sám si loptu prehlavičkoval za obranu, nabehol si na ňu a z uhla časovanou prihrávkou hľadal Josého nohy. Hosťujúci stopér však oproti všetkým zákonom fyziky loptu napálil do vlastnej žrde. O 2 minúty na to si to však vynahradil, keď umiestnenou strelou zvýšil vedenie na 2:0. Pridať sme mohli aj ďalšie góly, protiva však boli konštrukcia brány, alebo nepresnosti v zakončení. Na opačnej strane sme však mohli párkrát inkasovať. Bohumínčanom však po pekných kombináciách nesedela koncovka. Polčas 2:0, ale vedeli sme, aká šichta nás čaká. Aj tak bolo.

Behaví hostia s vítrem v zádech nás zavreli na vlastnej polovici, veľké veci tam ukázal náš gólmanis Andrzej Potočkowy, aj napriek tomu sme však inkasovali na 2:1. Hlavou znížil taký rýchly útočník, že by som spoznal len zozadu a z diaľky. Ale ani my sme nepovedali posledné slovo.

V záverečnom tlaku bol v našej šestnástke hosťujúci gólman častejšie než Martin Jakubec v domove dôchodcov, a ked už aj odteraz padne na mna celý svet, na toto budem hrdý. Útočný faul, rýchlo mi daj sem loptu a Forreste běž.! Jozef "Forrest" Kováč. Vzadu už len debata. "Však on to nedobehne", ale já "Nechaj tak a kukaj".... Hosťujúci stopér bol síce pri lopte prvý, agilný José mu však loptu vypichol a do opustenej svätyne pohodlne zasunul. A aké z toho plynie ponaučenie? Že do opustenej svätyne sa najlepšie zasúva. 3:1. A to už dáme. Ibaže by sme to nejak doj... pokazili. Aj tak bolo. Séria fatálnych chýb najmä pri rozohrávke vzadu nás stála vytúžené finále. Celý čas rozmýšlam, keby som tú loptu v posledných sekundách odkopol do potoka, možno by som nebol za ... (zarýmujte si). 3:3 a penalty je bižutéria. Hlavu nám však dvihol sám Náčelník. Sám svojím prístupom ukázal, že na tomto turnaji ide viac než len o futbal. Víťazstvá sú pekná vec, oveľa dôležitejšie sú priateľstvá. Zbití sme boli jak psy. Aj preto zápas o tretie miesto skončil len najchudobnejším víťazstvom 1:0 Bugrovým gólom. V Poľsku je z neho legenda, po turnaji sa s ním baví chlapík zo Zabrze, že: "jááááj, to Ty ten Chuj gazelowy". Porád som odpadol. Vo finále Bohumín rozobral Hodonín ešte pred stanoveným časom. V tú chvíľu však bolo isté, že kolkársky turnaj vyhrali ženy Mestkej polície Trnava, aspoň niekto, kto nerobí hanbu.

Takto tri roky dozadu ma pozvali práve na tento turnaj. Musím povedať, že je vysoko nákazlivý. Sombréro dole pred organizátormi, ktorí rok čo rok už 27 rokov pripravia akciu, na akú sa vždy dlho spomína. Nazdááááár.