Keby Kátlovce kopali ďalej, možno by narazili na ropu

03.10.2016 13:48

Tentoraz písal o zápase Kátlovce - Hrnčiarovce 7:2 (2:0)

Milí priatelia, v 9.kole sme zavítali na horúcu pôdu favorizovaných Kátloviec. Domáci nechceli nechať nič na náhodu a tak sa do nás pustili od úvodných minút. Prvé náznaky šancí sme ešte zmarili, naopak, na druhej strane si dobre do gólovej hlavičky nabehol Kuro, aby vzápätí nedôraznosť v našej obrane potrestal v 9.minúte spoza šestnástky Hlavatovič - 1:0. Od tohto momentu sme prebrali opraty zápasu my, čím sme domácich zaskočili, nakoľko tabuľkové predpoklady hovorili o niečom inom. Ako je však našim dobrým zvykom, do šancí sme sa aj dostali, s ich premieňaním je to asi ako z napĺňaním predvolebných sľubov. Na hrote operujúci Kuro si hľadal dobré miesta na zakončenie hlavou, hlavičkám však chýbala presnosť a razancia, v 25. minúte Maťo volil miesto strely z prvej do odkrytej brány klučku, čím dal dostatok času domácej obrane sa sformovať. Takže zatiaľ nič nenasvedčovalo katastrofe, dokonca ani šťastný gól, keď Uváček šťastným špicom kopačky chrbtom k bráne úplne nepredvídateľným spôsobom prehodil bezmocného Kuzmiča - 2:0. Ešte stále to však na katastrofu nevyzeralo. Vyrovnaná hra so skóre horším pre nás, horšie však bolo, že sme vďaka zraneniu prišli o pilier obrany, Iva Hlinku. Do polčasu sa skóre nemenilo, aj napriek dobrým kombinačným akciám, miesto toho však trochu vzplanuli emócie, krviprelievanie sa však nekonalo, ani sa nečervenalo. Do druhého dejstva sme vstúpili lepšie ako domáci a akože fakt sme mali viacej z hry a čas trávili viac na polovici súpera, domáca obrana však pracovala pozorne, preto sme si vypracovali len pár pološancí, jeden nebezpečný priamy kop a jednu tutovicu v 60. minúte, keď sa na brankára domácich rútil osamotený Peter Vozár, vybehnutím mu gólman strelu vyrazil, ale len smerom k nabiehajúcemu Kurovi, ktorý sa ho jemným lobom pokúsil obhodiť, loptu smerujúcu do brány mu však končekmi prstov vyrazil opäť k Petrovi Vozárovi, ktorý loptu nasmeroval do brány. Ale. Ale keďže brankáris loptu vyrážal za šestnástkou, celý zápas dobre pískajúci sudí gól neuznal a nariadil priamy kop a miesto čistej červenej ukázal Jurkasovi iba púpavu. Na to, že celý zápas pískal sám, stretnutie na pár chýb zvádol veľmi dobre. A teraz to populárne keby. Keby ho poslal pod sprchy a uznal gól, na keby a bla bla. Takto priamy kop skončil len múre a my mentálne v prípravke. Domáci začali dávať góly z ničoho. Najprv sme neodpratali po signále z priameho kopu čistú loptu zo šestnástky, na strieľaný center si nabehol ďalší Uváček a 3:0.

Potom sme zahrali vzadu scénku z Pat a Mat, Bábo loptu ťukol Milankovi a ten popri vybiehajúcom Kuzmičovi poslal loptu do prázdnej brány.

Gól najprv sudí pripísal jemu, dobiehajúci Beňo ho však uhádal. Situácia hodná klubu Hrnčiarovce pod Parou, ako hovorí Irenka. Katastrofa na spadnutie, naše seizmografy skákali ako vyšinuté, 4:0, domáci dídžej nestihol ani nájsť Jožka Melena, o tri minúty na to sme zahrávali roh, signál sa volal, že harakiri, k lopte sa na polovici dostal Vyhlídal a nechcelo sa mu utekať viac ako pár metrov, vyhlídal, že Kuzmič je vybehnutý a bum 5:0. 

O tri ďalšie minúty Michal opäť nedočiahol na center do päťky, Pavlík hlavou nám udelil podmanč. Takže sumár, my sme hrali, útočili, dostávali sa aj do náznakov šancí, ale premeniť sme dokázali len jednu. Na 4:0. Domáci, do čoho kopli, to tam padlo. Hádam aj na naftu by tam narazili, keby začali kopať hlbšie. Potom sme sa však otriasli a prinútili domácich sa ešte strachovať o výsledok, to keď po akciách ako cez kopirák sa k lopte dostal Šurinka a po dvakrát mazácky nedal brankárovi domácich šancu. Prvýkrát ho zprava nekompromisne prestrelil, po druhýkrát si šikovne vypýtal pokutový kop, ktorý panenkovsky od brvna premenil. Domáci však zázračný obrat nedovolili a v 90. minúte poistil výsledok z priameho kopu z 25 metrov Vyhlídal - 7:2. Hanba jak svet. Ale taký je život, niekto musí smútiť, iný sa radovať a tak kým sme v Hokejke mentálne spracovávali debakel, nabehli chlapci z Dolnej Krupej a tí víťazstvom v Sajfr sity opantali tabuľku okresných majstrovstiev a potom sme sa opantali spolu. Ako hovoril už Napoleon, víťazstvo a prehra majú k sebe veľmi blízko. Alebo ako hovorí mladý Vladko, lepšie je byť veselý v Géčkovom mercedese, ako mať sušáky v cépezetke.

O týždeň ideme do Trstína, derby jednookého so slepým, keď tam nevyhráme, ani písmeno nenaťukám, radšej pôjdem a predám nejaký byt, alebo dom. Nazdáááár