Hrnčiarovce nevyhrajú, ani keby si založili dychovku

20.04.2015 18:25

Tentoraz písal odľahčene o sobotnom zápase Hrnčiarovce - Veľké Orvište 2:4

Milí priatelia,
neskaj som mal aj videjko pripravené, reku aha šak my víme vyhrávat aj oslavovat. No móžme oslavovat leda tak prvý pondelok v týždni. 

Kámo, poznáš to, ked sa zobudíš po diskotéke, kde si si myslel, že si najväčí fešák v Európe a náhodou prejdeš okolo zrkadla a zlakneš sa. No a nám nastavili zrcadlo, jak se to říka v jednom českým filmu, vole, Orvišťané.. Začali sme ako z partesu. Šiesta minúta a Maťo Zaoral zaoral brázdu na čele hosťujúceho trénera - 1:0. Reku fajn, toto dáme, né? No, né. V ôsmej minúte hosťujúci Zsolnay prenikol až do šestnástky, spätnou prihrávkou našiel osamoteného spoluhráča, ktorý v ôsmej minúte z hranice päťky vystrelil, nakoľko sa však lobda dokotúlala k bránkovej čiare až v desiatej minúte, Kuzmič sa stihol začesať, vybaviť stavbárov, previazať šnúrky na kopačkách a lobdu v pohode chytil. To už bolo vidieť, že je zle. Orvišťanci, súc neboli ani takí Veľkí, začali vyhrávať v strede poľa súboje a pálili jak pitralón. Prvé auto na 50 m vzdialenej ceste kolízii s lobdu uniklo len tak tak, to druhé to však schytalo na šoféršajbu (čelné sklo po srbsky). I tak si takto posedávam na lavičke i hovoriac si: "No a teraz im ukážeme..." Aj sme ukázali. Kuzmiča. V 24. minúte schoval do vačku na čiare na trikrát troch Orvišťanov, a popritom aj iné brankárske legendy Nojera, Čecha, Hiquitu, aj chúďa tetu Mariku, čo chycí nádchu na pláži v Chorvátsku, aby si to v 35. minúte zopakoval. Keď Maťo Zaoral zaoral hosťujúcemu trénerovi hlbokú brázdu, čo s ním muselo spraviť toto? Aby toho nemal chalan málo vyslal Jeďo v 44. minúte do takmer panicky nepoškvrnenej šestnástky hostí nadýchaný center, ktorý Rado Van hlavou sklepol na dovtedy neviditeľného Miroslava Bé, a ten starostlivo udržiavaným účesom skóroval. 2:0. Reku, tak ... nescem hrešiť, ale to už ... dáme, né? No, né. Svet sa vrátil do rovnováhy v 48. minúte, keď ešte Kuzmič odvrátil nebezpečnú strelu, ale len na nohu číhajúceho Pavloviča, ktorý lobdu netrafil podľa svojich predstáv, nakoľko na 100 m vzdialenej ceste išli ďalšie autá, ale ani podľa našich, keďže sa tá guľatá p...na (prkotina hrubiáni:-) dokotúľala od žrde do našej brány. 2:1. Tá lobda ozaj nebola náš priateľ. A tak sme ju odpalovali z prvej, kam sme boli otočení. Prípadne aj kam né. Hrozné. Zopár verných divákoch začali dávať dokopy oční lekári, lebo na to sa fakt nedalo pozerať, nezaberal už ani sv. Nicolaus. 320 na 280 stúpol tlak nášmu trénerovi v 65. minúte, keď po rýchlej kontre obhodil Belica bezmocného Kuzmiča. 2:2. Aby mu neklesol, o to sme sa postarali ešte zopárkrát, pričom dvakrát po góloch Belicu a opäť Pavloviča to bolo minimálne na mŕtvičku. 2:4 a Orvišťané zaslúžene. 

My sme za necelý rok pripravili zdravého chlapa o 20 rokov života a keďže ďalších 20 by už išiel do mínusu, rezignoval. Preto záverom mu patrí jedno veľké ĎAKUJEME, za všetok čas, energiu a prístup, veríme, že napriek našim neúspechom zostaneme naďalej priatelia, né jak s tú drblú lobdu. 

More, my nevyhráme, ani keby si založíme dychovku. Prvá veta by bola: "Prehráme si túto?"