Futbalová glosa: Osud je zlomyseľná štetka

06.08.2016 16:39

Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy. Tentoraz písal o odvete Európskej ligy, v ktorej Spartak na penalty vypadol s Austriou Viedeň.

Milí priatelia,
Po minulotýždňovom neskutočnom výjazde do hlavného mesta monarchie sme vo štvrtok podvečer hostili Austriu doma. Spolu s nimi 531 Mr. Beanov, ktorí cestou mestom zdravili presne ako on v Amerike. Sprievod im pre istotu robila policajná eskorta, aby si v cudzom meste neublížili. Ono aj s tým hostením to mohlo byť otázne, ak by Tambe hneď v prvej minúte zápasu, po tom, čo naňho obrana hostí zabudla, ako na stovku v rifloch v práčke, premenil. Nepremenil. Taký klinček do hlavičky to mohol byť. Nekoncertovanosť viedenského orchestra a domáceho frontmana však zmenu skóre nepriniesla. O kultúru sa preto starali fanúšikovia. Krásne choreo s jednoznačným odkazom, mohutné chorále rezonovali naplneným štadiónom. Divák však nerovná sa fanúšik, aj keď na prvý pohľad vyzerala atmosféra úžasne, nie každý z divákov vydal zo seba maximum. Zato sa na ihrisku prebiehal boj o každý centimeter, obaja súperi si boli vedomí faktu, že už aj najmenšie zaváhanie, môže priniesť zvrat zápasu. Hra sa preto presunula medzi šestnástky, so sporadickými šancami na oboch stranách. Predpokladám, že zápas každý videl, tak zbytočne menovať jednotlivé minúty a hráčov, ktorí zakončovali, podstatné je, čo ukázali. Jakubech opäť preukázal jednoznačné kvality, silný vo vzduchu, pri čítaní hry, na čiare vždy na správnom mieste, pred ním Godál vyhral najviac hlavičkových súbojov, kraje obrany neskúsenosť nahrádzali bojovnosťou a neustálym pohybom, pred nimi Sloboda, inak najobľúbenejší hráč Mela Gibsona vyhrával dôležité súboje, Babatounde sa opäť neúnavne pokúšal o prekvapivú rozohrávku do krídiel, v strede Emir, ktorý mal sebavedomie ako Martin Jakubec, to asi najčastejšie skúšal individuálne, neúnavne v šprinte behajúce a napádajúce kraje, vpredu s vysokými stopérmi bojoval Kimbo. Hups Tambe. Kompromis Tambo. Polčas pre nás priaznivejšia plichta a čas začal odsýpať pomalšie a pomalšie. Pozriem na časomieru, 55. minúta, pozriem o pol hodinu a 57-ma. S postupujúcimi minútami víneršnicle zvyšovali tlak, v bráne opäť čaroval Jakubech, raz nás zachránilo brvno a posledných 20 minút hrali na vysokých útočníkov na hrote. Vďaka obetavému výkonu celého mužstva sa nám však priaznivý stav darilo držať až do 88.minúty. Veľká škoda zopár trnavských akcií, kedy Fritzlovia otvorili okná pivnice v obrane, v zakončení sme však boli príliš pomalí. Ako sa zápas chýlil ku koncu, chalani stáli len v rohu ringu a odrážali zväčša vysoké lopty. V 88. minúte poslali pravý hák 17 tisícom fanúšikom hostia po nekoncentrovanosti pravej strany obrany a niektorí diváci už hádzali uterák do ringu. Prišlo však predĺženie a žiadna búchanica na jednu bránu sa nekonala. Dvihnúť chalanom hlavy opäť pomohli skvelí fanúšikovia, ak sa povie, že siahali na dno svojich síl, tak tu sa dá napísať, že niektorí ho prerážali v dobrom slova zmysle. Prvých 15 minút sa očakávaná hra na jednu bránu nekonala, v druhej polovici predĺženia, bol neprekvapujúco bližšie ku gólu Spartak. Pochvala realizačnému tímu až po všetkých hráčov, že nekalkulovali, ale do poslednej minúty sa snažili strhnúť víťazstvo na svoju stranu.  Penaltový rozstrel. What a terrible horror story! Život je však sled pravidelne sa opakujúcich neúspechov. Viem o tom svoje, hrávam v Hrnčiarovciach. Dalo by sa povedať, že osud je zlomyseľná štetka, škoradostne to vždy nastaví tak, že jeden z najlepších v rozhodujúcej chvíli zlyhá. Ja len dodám, si ten pravý Trnavčan, naša krv, „vždy Tě budem mít rádi!“ Platí to však pre celé mužstvo, nenechajte sa zlomiť, je možné, že sklamanie tak rýchle neprejde, teraz nastane ten pravý boj, postaviť sa sebe, času je málo, ukážte, že vaše doterajšie výkony neboli náhoda, je pred nami liga, pohár, verný fanúšik ocení v prvom rade snahu, práve takýto neúspech môže byť tým pravým začiatkom. Ale už som zase múdry jak rádio. PS:  Možno akú takú radosť mohli nakoniec mať iba výhercovia tomboly. Týždňový pobyt v trojhviezdičkovom hoteli s poukazom na masáž. Nory Mojsejovej a starej Mázikovej. A umývanie riadu v závodnej kuchyni. Nazdáááár