Dóchocci sa pri našich posilách mýlili

18.04.2018 10:07

Tentoraz písal o zápase Hrnčiarovce - Trstín 5:1 (2:1)

Milí priatelia,
astronómovia ho ešče nezachytili, ale som počul, že pár Číňanov zažmúrilo očami, dali také to, že oči do čárky a za Kepplerovým pásom našli ten meteor, čo sa rúti na nás. Sami uznajme, že nastupuješ na zápas a niekto zadelí, že hento, čo farbou uráža oblohu a doma ho nakladá Trenčín, to ked máš osem dzír na plúcach, utekáš jak musulman ze zabíjačky, do počasia, že musíš chlapov zapnút na retaz, aby sa ti nezvlčili.

A takto, my, čo tu blúdime po chotári bez obojku, nás to namotivovalo. To sa hrá v takom kolektíve. Poslednýkrát som si zahral v základe. Nikto, ale absolútne nikto mi neverí. Keby som nemal nejaké kompro materiály na výbor, trénera a na Jeďa, tak ma nepustia ani štadión.

Ondrík mi prepustil miesto. V 27. sekunde zápasu *HILLEC, (ťuklo mi to vedla, ale pekne to vyzerá, tak to nechám) vyzval Paťkolá do kolmice, bol z toho iba roh. Čo vám povím? Pozriem na rohovú zástafku, veje smerom na bránku.Očami hladám Sedla, chalan si nabieha do stredu päťky.

57.sekunda, lobdu som od rohovej zástafky zabalil do celofánu, Sedla som nenašiel, ani stopérov, ani brankára, bránu však áno. 1.minúta 1:0.

Po troch rokoch som konečne trafil inú, než vlastnú bránu. Né, že by som sa nejak trápil, v novinách ždycky figuruje meno Peter Vozár.

V 7. minúte Jeďo z prvej naservíroval Peckovi loptu do odkrytej obrany a ten umiestnenou strelou k tyči nedal hosťujúcemu brankárovi šancu.

7.minúta, 2:0. Peter Vozár. Druhý. Aj prvý. Druhé najpo klišé hovorí, že futbal nám v tejto fáze chutil, Paťkoló len tesne minul štrikované, Sedlo sálovkárskym halfvolejom vystrašil pavúka vo vingli a prišla 15. minúta a my sme odišli. *HILLEC objavil teplú vodu, ked našiel volného Jeďa, ten v týchto situáciách si nás na tréningu štyroch posadí na rit a loptu pošle do opačného kúta brány, lenže chalani z Trstína ho tak moc nepoznajú a tak mu loptu zblokovali. A potom až do konca polčasu trápenka. Miesto 3:0 sa hostia nadýchli a v už aj tak nezvyčajnom horku nám začali zatápať. Už sme sa videli, že sa nemôže nič stať. Ale Trstín neprišiel predať svoju predkožku lahko. V 22.minúte po dlhej lopte za obranu naservíroval pravý záložník hostí tutovicu do odkrytej brány Štibranému a hned nervák. 2:1. Sme sa nejak opustili až do konca polčasu, naopak hostia vycítili šancu. Ale iba po šestnásku. Krátka debata pred hvizdom druhého polčasu, Kubo Taranda mi hovorí, že: "A čo já tam spravím sám, šak pozri na hentých stopérov, nohy majú jak lodné sudy." A tak najmä vďaka Dudkovi a Marcelinhovi sme šli do kabín so zradným náskokom, lebo tade neprojdou. Ako ubrániť najtesnejší náskok sme ukázali do 55.minúty. Hostí sme pritlačili pred vlastnou šestnástkou, to pre istotu, aby ani nepomýšlali na vyrovnanie, nedajbože na zvrat, po pár slubných pokusoch, to prestalo bavit  *HILLECa, geometricky stopercentnou priamkou našiel Sedla, ten chalan v sebe objavil ešte jeden z posledných šprintov a na rozdiel od brankára hostí, my máme to šťastie, že ked je Sedlo proti nám, tak si zvyčajne štrngneme. Inak, na prvom medzinárodnom kongrese futbalových lôpt bola aj anketa, že koho majú lopty najradšej.

S prehľadom vyhral Sedlo pred Chuckom Norrisom, lebo ten nekope nič, čo je na zemi. 53. minúta a 3:1. Konečne pokoj v duši (sa smejem jak blázen, na šiestykrát som trafil to "s" makčenom.) Zápas vybavil Jeďo. Fanúšikovia hovorili, že si asi prisadol lavačku, z tej mu to pálilo širinu marinu, no nevím, keby dostal podpísat hmotnú zodpovednost, doteraz by tý lobdy hladal. Druhá teória hovorila, že to v piatok nalieval asi do pravačky. Ale v 55. minúte ukážkovo. Za permanentného tlaku odvracali Trstínčania do bezpečia, Milanko vynikajúco predskočil hosťujúceho útočníka, z prvej našiel staršieho Voza, ten zároveň so skúsenosťami posunul loptu mladšiemu Vozovi, ten ju posunul Jeďkovi, ten si loptu nastavil a strelou do pravého vingla prakticky vybavil zápas. 55. minúta 4:1. Že chalani čaute, od nedostatku kyslíka som videl už len ružových sloníkov, presunul som sa na druhý front, aby som si vychutnal futbal, ktorý bavil. V 63. minúte Paťkoló si narazil po priamom kope s hosťujúcim obrancom, aby následnou delovkou odrazil brvno. Nevím, ale nedá ten chalan gól, na jar sme dali ale 20 gólov, z toho na 12 prihral.  Aj v priebehu druhého polčasu mal šance, ale všetko na pravú, konečne zistil, že neni len na opieranie a v čistých šanciach to dával na Jeďa. V utorok ich oboch asi na tréningu zošijem. To bude konečne kompletný futbalista. Jeďova pravačka, Paťova lavačka, Jéčkov prehľad, Péčkov drajv, ked mi tento eksperiment vyjde, tak si JeďPať nacentruje zľava do prava a s prehľadom zaskóruje. To bude prvý futbalista, ktorý si z rohu nacentruje na zadnú tyč a volejom rozvlní sieť. Naspäť k zápasu. Z množstva šancí (piate naj klišé) sme vyťažili už len jeden gól. Luskymu nešlo pol zápasu, niekto rieši depresie tabletkami, on má ale na pravom ritnom líčku vytetované "zober loptu, nie drogy" a tak v 85.minúte uzavrel skóre na 5:1. Ááááááááá v 85.minúte zvyšuje skóre na 5:1 hráč s číslom 9, Dáááávid .... Lukáčik!!! Dááááávid... Lukáčik... Čo ci povím, babky, čo tam boli, hned chycili reverzný hormonálny chod. Porád pekáče namascené. A potom, že čo sú tí dóchocci takí nervózni. Také reči šíria, že chalani sem prišli, lebo ich nikde nechceli. Ne, ne, néé. Od prvej chvíle, čo sa objavili na tréningu, sme začali úplne inú etapu. Radost hrát, radost trénovat. Nazdáááár.