December? Zima ako v ruskom filme, ale turnaj musí byť

22.12.2016 11:10

Milí priatelia,
posledne sme si trochu povedali ako vyzerá denník fotbalistu po sezóne. To som písal ale iba o novembri. December je ešte horší. To sú dedinské masakre. Doslova a dopísmena. Nemiluj to. Od Abrahámu po Žlkovce je to to samé. A to sme len tu v okolí. Samý memoriál a Vianočný turnaj. Z každej strany, turnaj tam a turnaj hentam, interliga tam a hentam, zimný turnaj, hentam liga na blate, lebo precedovi došli penáze, alebo sa vo vieske narodil Čurinda a tak dostanú holý … Christmas, and a Happy ňúú jír. Odbočeu som. Hned prvý decembrový víkend vypukol turnaj v Dolnej Krupej. Ani nie tak samotný turnaj, ako účasť po vyhodnotení hraničí so sebapoškodzovaním. Nepátral som, či skór ma nevolali do okolitých obcí, kde to vypuklo tiež, ale v Krupej bol Jeďo a ráno o štvrtej boli .... bodky. No a takéto drámy sa odohrávajú od začiatku decembra pravidelne. Šadze.

Dze čo ruky - nohy má, to sa na hriščách stretáva. Kým pri otváraní ihrísk tiekli slzy a sople potokom dôchodcom, v decembri pravidelne tečú rôznym futbalovým nadšencom, neregistrovaným aj registrovaným partnerstvám, sorry futbalistom, odchovancom, vyslúžilcom, neuznaným, alebo nastupujúcim hviezdam. V Hrnčiarovciach už pravidelne si odohrali svoj turnaj, moju maličkost, v tej kose ešte menšú však zavolali do Bohdanoviec. V kvalitne občerstvenom turnaji sme hájili farby tímu Legiend. Čo meno to pojem. Bobrík, Kaník, Andy, Kevo, Jimmo, Radis, Pasi, Semmy, Vozo, Olo a Boccelli. Chýbal možno už len Stevie Wonder do útočného tandemu. Hned prvý zápas proti Flegmatikom, mierna prevaha, meno tímu nás možno trochu pomýlilo, polčasový rezultát 2:2, v druhom oprášil strelecké kopačky Janík a dvoma banánmi priklonil víťazstvo na našu stranu - 5:2.

Zimu jak v ruskem filme sme topili vo varenom, čo by sme stále hltali len ten arktický front? Druhý mač. Po prvom víťazstve na nás čakali nabrúsené Klince. Nezaspali sme na vavrínoch, iba sa nám na začiatku po tom víne trocha driemalo, inkasovali sme, vyrovnali, viedli, opäť inkasovali, ale znova udreli a tak sme do druhého dejstva išli s jednogólovým náskokom, aby sme chalanom nedali šancu vrátiť sa do zápasu. Trpezlivo som čakal vpredu, nech sa nemotám vlastnej obrane pod nohami a šetril sily na zakončenie. Nechcem sa chváliť, tak ale štyri kúsky boli, aj preto sme zdatného súpera zdolali 7:3. Postup do vyvražďovačky istý, v skupine nás čakal už len favorit, tím Victory Bosako. Úplne najväčšia faktická chyba bola, že sa začali podávať hamburgery. Kevo hlavný šéfkuchár. Inak za celý deň neštekol v Bohdánovcách ani jeden pes. Naspäť k zápasu. Oba tímy ako postupujúci mali účasť v semifinále istú, tak išlo viac-menej o prestíž. Kostra Bohdanovského áčka proti Legendám. 5 krát bum, piata minúta a prehrávali sme 0:5. Tu sa už žiadalo pridať k futbalovej elegancii Legiend aj niečo navyše. Z úsporného režimu sme prepli na nitro a začala pravá futbalová dráma - 5:4, 6:4, 6:5, 7:5, 7:6, 7:7. Pokaždé sme dotiahli náskok Bosaka, pokaždé nám odbehli. Dráma sa pomaly blížila ku koncu, stav 11:11, 13 sekúnd do záverečného hvizdu, náš útok dvaja na jedného obrancu, tak sa tak hmýrim pred súperovou bránou, že aha tu som sááám, inak išlo mi aj ten zápas, šest kúskov len taký lupot, siedmy na ceste, obranca však loptu zachytil, poslal do prečíslenia svojich a bohdanovské derby spoznalo svojho víťaza.

Ako sa neskôr ukázalo, zopár legiend siahlo až za hranicu svojich možností, až tak, že na turnaji postupne predčasne skončili. Práve naše oslabenie dokonale využili Old Boys v semifinále, jeden zo životných výkonov podal Cigoš v ich bráne. Frustrovaný som bol jak Ronaldo s Atleticom. Už sa to nedalo chycit, ale ždycky to vytáhol jak cigán vlečku zo železom z jazera. Asi preto Tomáškovi tak hovoria. :-) Jediný, kto sa za nás dokázal akotak presadiť bol iba Kevo, ktorý dopražil hamburgery. Potom sa ma niekto pýtal, že či sa mi z nich neštekalo. Nepochopil som. V každom prípade dali Old boys viac gólov ako my a zvíťazili tuším ale 8:4, pomohla im aj domáca hviezda Filipindo. V súboji o tretie miesto sme nastúpili už v hodne vykliešťenej zostave a proti dorastencom z AC Stoppex sme chceli vyskúšať aj žiakov. Súboj sme začali nezvyčajne dobre, po polovici prvého polčasu 5:0, najmä Kevovi išlo, v zápase strelil 5 kúskov, mladíci však využili, že sa ešte tak dlho nestretávajú s omamnými látkami, jedami a prekurzormi, tak zápas zdramatizovali a doviedli ku konečnej remíze 9:9 a po penaltovej dráme získali balík mletého mäsa. Vo finále potom zdolalo Victory Bosako Old Boys 13:7, výrazne im k triumfu dopomol toho času bez angažmánu Mikinič, ktorý sa s trinástimi gólmi stal aj kráľom strelcov skvelého turnaja.

Víťazi, ako aj kráľ strelcov získali tiež balík mäsa. Tak, a toto sú tie veci, v sobotu Vianoce, no nedáme si ešte doobeda na Linke futbal? A šak dajme. A nebudeme jediní. Nazdááár