Brusel prehral na plnej čiare

09.12.2018 17:38

Tentoraz písal o fanúšikovskom výjazde na zápas Anderlecht Brusel - Spartak Trnava 0:0.

Milí priatelia, ozaj som ból už šadze, dokonca párkrát aj kam ma poslali. Ale hento je fakt škaredé mesto. So zájazdom FC Spartak on tour, čo sme si dali tento rok pár destinácií, toto prehralo na plnej čiare. Možno to bolo aj tým, že sme pricestovali v noci, tam ozaj móžu bývat len europoslanci.

Ale ani oni po nočných uliciach nechodia, ked tak, tak možno s obrneným taxíkom. Možno som bol euroskeptik, a už som len septik, lebo tam ani tyčinka do uší nestojí menej ako 4 eurá. Podchody k historickým budovám okupovali miestni díleri, bez bázne a hany sme im ukázali adresu s internacionálnym: "more, toto víš, dze bývame?" Šetci vedzeli. Akurát nás poslali k bratrancovi do vedlajšieho podchodu. Taký trocha začarovaný kruh. Možno to bolo len tým, že sme nezapadali do miestnej subkultúry, a bola s nami Denis, tá ked sa začne smiať, prvé padajú signále na mobiloch, dáta, vráta, v letadle sme chceli byt cicho, aj tak sme však pravidelne padali z 11 km na 5 a potom znova hore. A zvonili sme aj nejakým polským robotnajzom a oni, že však to tu niekde máme ubytko, nakoniec musel pre nás prísť Pán Domácí. Bez letlampy. Už na ceste späť, šmátram vo vačku, reku chalani, keby ste chceli, mám aj tam v Bruseli jeden byt. To som odbočil. Ale byt, že dovi, dopo, kouření dovoleno, tri etáže a len dve ulice rovno a kúsek doprava, kebab a také hranolky, že ked sa to dozví starý McDonald asi sa dá do konkurzu. Alebo do komparzu. A jeden z naj to nápadov býva prehliadka mesta. Cesta je ciel. Poznáme celé bruselské podzemie, s pár patkanmi si už dokonca tykáme, normálne po metre celý den, aby sme nezablúdili, tak ždycky tretia posledná zastávka sme prestupovali. Chvílu nám došla aj platnost lístkov, nebo tak neco kolem, trochu nás zaseklo, ale týpek šprinty z 50 metri nás do metra otvoril. Z miestneho gangu a ľaľa, aký dobrý človek z neho. Fotbal. No, ten si v televízore nepozrem. Písala mi teta, slzy v očoch, krásne nás bolo očut. Keby videla už predprípravu na námestí. Velká výhoda oprociva balkánu je sloboda. 100 metrov a doprava nadnárodný reťazec, síce na námestí dva také podniky otvorené, čo tam ešte s otrokmi obchodovali za krála Leopolda di Capucina, 0,4, aj to pol vody, že díky, za tých 6 evri za poldeci si nechaj. Pome do líla. Pre velký úspech vodky s fantu sme dali repete. A fotbal? Fotbal sme odmakali. Ako hore, tak aj dole. Najlepší fanúšikovia si zaslúžia najväčších bojovníkov, čo aj bolo. Kazy na zuboch sa mi začali robit vtedy, ked v televízii išiel náš pohárový zástupca pre víťazstvo. Petka minimálne. Dovi. Odmakaný výsledok, koncentrácia od prvej až do poslednej minúty. 0:0. No a čo? Tak sme nepostúpili zo skupiny. Mohli sme, čo by bolo, keby... Za mňa absolutótium. Vďakabohu za prajníkov. Hlavne z radov futbalových odborníkov. Vidia aj drobné chybičky, ale vedia oceniť to velké srdce. Majú svoje kluby, ale s uznaním drukujú Spartaku, alebo rozmeniac na drobné, hráčom a fanúšikom. Tento rok ani utorok nám nigdo nezobere. A štvrtek to vidím tak, že Maťo Škrtel si dá dva vlastné góly, hned zostáva v Trnave, lenže v obrane nebude miesta, tak bude hrávať útočníka. A budú mu hovoriť: Nočná mora Dunajskej. Nazdáááááár