Betónová brigáda v Modranke nám nevyšla

12.10.2017 11:10

Tentoraz písal o zápase Modranka - Hrnčiarovce 4:0 (2:0)

Milí priatelia, po dlhom čase sa futbalový divák dočkal prímestského derby medzi Modrankou a Hrnčiarovcami. Hop, pardón, Modranka sú meščané.

Každý tím si v posledných rokoch prechádzal dobrými, aj zlými obdobiami, vzostupmi, aj pádmi. Minulé kolo sme sa stretli v Modranke oproti. Kým oni šlapú hore, my sme im vo voľnom páde prišli zakývať. Už pred zápasom sme cítili problém, pretože vypukla epidémia smrteľnej nemoci na šesť, ďalší zranení, čo z lešená skáču, práca a zopár trvale nepřítomen. Tak sme z vitríny vytiahli hrnčiarovskú legendu Luba, reštartovali Šurinku a boli sme pripravení na brigádu. Betónovať. Nech zase nechytíme poltucet, či vác. Od úvodu sa nám však betón nechcel chycit, furt nám tam behali nejakí domorodci, jednu dzíru sme zaláli, už tam bola dalšá. I tak sa však domáci do vyložených čistých šancí nedostávali, na koňa sme ich posadili my, nedôraz pred a vo vlastnej šestnástke, potom až prílišný a penalta bola na svete. Anco sa z nej nezvykne mýliť. 10.minúta a 1:0. O tri minúty nám to tam pošlapal Geržo, posunul na Anca, ten do ľava na nabiehajúceho Boskoviča a nás už žrala ..a. 13.minúta a 2:0. To už nám nebolo všetko jedno, teda už dve a pomaly sme začali premýšľať, kto a v akom poradí odíde pre zranenie z ihriska. Tak ale potom sa hra, nie síce že vyrovnala, ale dávali sme si väčší pozor, a nepúšťali domácich zadákov do vyložených šancí. Ako pokusy mali, ale to bolo buď spoza šestnástky, alebo tesne prikrytí. Obraz jednoznačnej prevahy sme sa kedy-tedy ešte pokúsili narušiť zopár rýchlymi protiútokmi, ale aj tie sú determinované rýchlostnou kapacitou, rapídnou variabilitou kreativity v momentoch pneumonického deficitu. Preto aj v predterminálnych štádiách naši abonenti bazírovali na fáze miernej, miestami až nulitnej emergencie domácej defenzívy. Konsolidovaná defenzíva domácich a insuficientná kondícia hostí tak generovali do konca prvého dejstva mohutnú tenziu na hosťujúcej polovici, avšak bez výsledkovej diferencie. Jednoducho povedané, nejak sme to do polčasu ukopali. 2:0. Mentálne nastavenie do druhej štyridsaťpäťminútovky bolo už o poznanie lepšie, vedeli sme, že pôjdeme z kopca, hru sme sa snažili uzavrieť v okolí našej šestnástky a dlho sme držali taký luxemburský, alebo lichtenštajnský výsledok. Opäť, sem tam sme loptu vyviezli, párkrát dobre zakombinovali, ale tiež maximálne po súperovu šestnástku. Ako sa pomaly schyľovalo k záveru zápasu, domácim maškrtným divákom začalo byť málo a pomaly sa začali aj ozývať hlasy nespokojných. Ten western, Sedem nespokojných. Domáci kouč tak na ihrisko poslal všetkých náhradníkov vrátane seba. My sme jednu zmenu spravili len v prvom polčase, to keď sme Luba stiahli z útoku medzi obranu a stred. Modrančania čerstými silami ešte zvýšili obrátky, my už na krku oprátky, do stredu sa postavila nestarnúca Mačka, v 85. minúte vysunul domáceho útočníka, od vlastnej polovice sa rozbehol Anco, nestačil som už skočit na chrbát v ten plnem behu, tak nikým neatakovaný vbehol do našej päťky, zakričal si o loptu a do prázdnej brány pohodlne skôroval.  84. minúta a 3:0. To už sa čas zastavil, o minútu napráhol spoza šestnástky vedľa, ale tá minúta sa vliekla jak hodina, o dve Mačka priťukol dozadu vyje. Ancovi, ten podkopnutím našiel odpočinutého domáceho stopéra a ten lobom nedal Palinovi šancu. Už sme boli riadne nalomení a Sekera nás v 87.minúte sťal. 4:0. Potom si ešte Mačák s Ancom úlohy vymenili, Mačka ťukol dozadu a z 25 metrov Andrej zlomil ľavú žrď. Po trnafsky, šupa jak mária. Môže cez týždeň kúpiť novú bránku. To už by bolo ale pre nás už moc kruté. Tak ani 4 kúsky sú neni bohviečo. A to už ani smíšne neni. Nazdáááár.